24.10.2017 Meniny má Kvetoslava

Smutný osud bošianskej kúrie

Kam sa podela hrdosť?

Koncom roka 2013 zmizla z kultúrnej mapy Slovenska ďalšia stavebná pamiatka. „Na jednej strane ulice sa renovuje,“ hovorí jeden z obyvateľov Bošian, „na strane druhej sa búra historická budova.“  Ako ste, milí čitatelia, postrehli, hovoríme o Bošanoch, kde je zemianska kúria už minulosťou. V úvode publikácie Bošany, Pozoruhodnosti, ktorú vydal tunajší obecný úrad, starosta Pavel Štros okrem iného napísal: „Prijmite túto publikáciu s láskou a potešením a nech vo vás zanechá hrdosť, že ste Bošanci...“

 

Na deviatej strane spomínanej publikácie je opísaná história kúrie, ktorej barokový trakt v polovici 18. storočia dal postaviť Adam Bossányi (1718 – 1795). Do hĺbky parcely bola postavená obdĺžniková skromná stavba, ktorá bola uličným klasicistickým krídlom na pôdorys v tvare L rozšírená Jozefom Bossanyim (1757 – 1826), slúžnym Nitrianskej župy. Jeho syn Alexander posledné roky prežil v Nitre, a preto drobný majetok s kúriou zdedila dcéra Mária, ktorá sa v roku 1868 vydala za Jána Rudnaya (de Rudnó et Divékújfalu). Ich dcéra Mária sa v roku 1897 stala druhou manželkou trenčianskeho župana Štefana Rudnaya, ktorý sa v kúrii usadil. Potom ju zdedil ich syn Gejza Rudnay, stavebný inžinier. Stavbu na začiatku 60. rokov 20. storočia predal rodine Galbavých. Kúria je prízemná stavba so sedemosovým priečelím, v strede so stĺpovým portikom, ktorý je zakončený trojuholníkovým tympanom. Dvorová fasáda staršieho kolmého krídla má otvorenú arkádovú chodbu, na uličnom krídle je chodba zamurovaná. V interiéroch sú rovné stropy.

Kam sa pominula hrdosť Bošancov? Kto dal povolenie na búracie práce? Paradoxom je aj tá skutočnosť, že kúria stála hneď vedľa obecného úradu. Čo na to hovoria pamiatkari?

 

Stanovisko obce k odstráneniu stavby nájdete v TEMPE č. 4/2014.

Späť