Aj v Partizánskom zažívajú deti šikanu, málokto ju však prizná: Pre žiakov, učiteľov i rodičov spustili nový projekt

Stretávame sa s ňou v škole, ale niekedy aj v pracovnom prostredí. Šikana je celosvetovým problémom, o ktorom je nutné neustále hovoriť. Nie je tajomstvom, že mnohé školy sa ju snažia ututlať. Môže však vyústiť do fatálnych záverov, čoho dôkazom je aj prípad z Parchovian, kde si žiak v závere minulého roka v škole vzal život.

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Úrad komisára pre deti preto spustili projekt, ktorého cieľom je aktívne bojovať proti šikane na školách. Akadémia prevencie proti šikane odštartovala v Partizánskom v utorok 10. septembra. „Prvoradým cieľom akadémie je o šikane hovoriť, a to na verejnosti, s dospelými, deťmi. Druhým je naučiť dospelých, ako konať, pretože problémy v minulosti prerástli aj do tragédií. Učitelia, rodičia nevedeli, čo majú robiť, keď sa im dieťa zdôverilo, ako majú zareagovať, aké prvé kroky podniknúť. Je potrebné začať v rodinách, tam to väčšinou vzniká. Dávať deťom pocit bezpečia najprv v rodinách, potom v triedach, mestách,“ upozorňuje komisár pre deti Jozef Mikloško.

V rámci šikanovania hovoríme o obeti, agresorovi obeti a účastníkoch šikanovania. Agresor je mylné pomenovanie. V skutočnosti ide tiež o obeť nedostatočnej pozornosti a lásky rodičov alebo obeť domáceho násilia. Počas šikanovania teda hovoríme o dvoch reálnych obetiach. Každá si vyžaduje špecifický odborný prístup.

Z prieskumu medzi deťmi a mládežou, ktorý robil Úrad komisára pre deti, vyplýva, že oznámiť šikanu sa boja hlavne dievčatá. „Štatistiky Centra vedecko-technických informácií ukazujú, že zhruba 21 percent detí je obeťou šikany,“ zdôraznil komisár pre deti. Asi 50 percent bolo jej svedkami.

Výrazným problémom dnešného sveta je aj kyberšikana. „Regulácia mobilov v školách vo Francúzsku znížila šikanu veľmi výrazne. Otvorene však treba povedať, že sa presunula do večerných hodín. Školské prostredie sa však už stalo pre dieťa bezpečným,“ podotkol Jozef Mikloško. Na Slovensku začne od 1. januára 2025 platiť zákaz používania mobilných telefónov na základných školách. Ide o návrh z dielne ministra školstva Tomáša Druckera, ktorý v závere augusta schválil vládny kabinet.

Kľúčom je komunikácia a dôvera

V rámci akadémie prebiehali diskusie medzi odborníkmi z Úradu komisára pre deti, študentmi, pedagógmi, školskými psychológmi. Tiež pedagogickými asistentami a ďalšími členmi podporných tímov. „Myslím si, že po pandémii sa nielen v našej škole zvýšil počet prípadov, keď si deti navzájom začali ubližovať, či už to nazveme šikanou alebo iným ubližovaním. Prednáška, ktorú sme absolvovali, je pre nás, riaditeľov, ale rovnako aj pre ďalších pedagógov, určite prínosná, ja sám som sa dozvedel nové veci, ktoré mi v budúcnosti určite pomôžu pri riešení komplikovaných prípadov šikany,“ povedal riaditeľ ZŠ s MŠ na Veľkej okružnej Juraj Guniš.

Prednášku ocenila aj riaditeľka ZŠ na Šípku Alena Barancová: „Myslím si, že vo väčšej alebo menšej miere sa šikana vyskytuje takmer v každej škole. Mojou zásadou je, že musíme v prvom rade budovať dôveru na báze škola a rodina. Ak ale nebude fungovať vzťah medzi školou a rodičmi, sme na veľmi zlej ceste a budeme ťažko odstraňovať prípadné aj neskoršie väčšie následky,“ poznamenala riaditeľka.

Výchovný poradca v ZŠ Radovana Kaufmana Ľuboš Gajdoš nám prezradil, že sa počas svojej dlhoročnej praxe stretol s mnohými a vážnymi prípadmi. „Niektoré skončili aj na Okresnej prokuratúre v Partizánskom. Problém je aj s mnohými rodičmi, ktorí len veľmi ťažko dopustia na svoje dieťa. Aj my, výchovní poradcovia, si musíme predovšetkým získať dôveru detí,“ podotkol. Diskutovať s odborníkmi na tému šikany prišli počas akadémie aj rodičia.

Vydali tematickú publikáciu

Aktivity chcú organizácie postupne presunúť aj do ďalších samospráv na Slovensku, do ktorých sa po čase vrátia, aby akadémiu vyhodnotili. „Mestá a obce sú najväčším zriaďovateľom základných škôl v rámci Slovenskej republiky. Tým pádom máme spoluzodpovednosť za to, akým spôsobom sa uberá život žiakov, ale aj pedagógov na našich ZŠ,“ uviedol primátor a predseda ZMOS-u Jozef Božik.

Súčasťou projektu je aj publikácia s názvom Iný pohľad na šikanovanie, ktorá bude distribuovaná školám po celom Slovensku. Tento materiál poskytne školám a rodičom praktické rady a metodiky na identifikáciu a riešenie prípadov šikany, ako aj na prevenciu jej výskytu. „Nemali by sme sa zatvárať len do sociálnych sietí a učiť deti hľadieť len do mobilu. Cieľom úradu komisára je nadväzovať s deťmi také vzťahy, aby s nami vedeli komunikovať. Táto publikácia aj celý projekt je odkazom pre spoločnosť, že nemôžeme ťažké problémy riešiť iba osamote, ale je to o spolupráci,“ poznamenal Miroslav Schlesinger, odborník na prevenciu kriminality a odborný poradca komisára pre deti, ktorý je zároveň autorom publikácie.

Úrad komisára pre deti spustil ešte v apríli skúšobný projekt zameraný na elimináciu šikany na školách v Topoľčanoch. Uskutočnilo sa tam prvé zo série školení pre preventistov, pedagógov, školské podporné tímy a intervenčné tímy na školách zamerané na prevenciu šikany detí, a to pod vedením skúseného špecialistu na prevenciu kriminality a experta na obete trestných činov Miroslava Schlesingera.

Foto: MTP