Na blížiace sa veľkonočné sviatky sa vždy pripravuje aj Jednota dôchodcov Slovenska v Partizánskom. I tento rok to v Klube spoločenských organizácií žilo predsviatočnou atmosférou. Navodila ju ľudová hudba Folklórneho súboru Jánošík senior spolu s Detským folklórnym súborom Slniečko. Prítomní sa dozvedeli čo-to o bohatých zvykoch a tradíciách spojených s Veľkou nocou a potom sa pred vstupom do klubu pustili do zdobenia vetvičiek farebnými kraslicami. To však nebolo všetko. Vo vnútri bol vítaný každý, kto sa chcel oboznámiť s technikou pletenia veľkonočných korbáčov.
Práve veľkonočný korbáč by určite nemal chýbať v povinnej výbave každého správneho šibača. Kúpiť si ich môžete hotové v obchodoch, ale oveľa viac sa cení taký, ktorý si vyrobíte sami. Dávne remeslo pletenia korbáčov ožilo i v šikovných rukách Partizánčanky Viery Loulovej, ktorá nám o ňom porozprávala viac.
„Naučil ma to môj otec, keď som bola ešte dieťa. Vždy pred Veľkou nocou sme si išli nastrihať prútiky a on nám to ukázal. Mala som troch súrodencov, ja som najmladšia a všetkých nás naučil pliesť,“ spomína Viera, ktorá dnes svoje skúsenosti s radosťou odovzdáva ďalej a do pletenia zasvätila aj svojho manžela.Základom každého korbáča je kvalitné prútie. „Väčšinou používam vŕbové prútie, ale keď pletiem košíky, využívam aj iné. My si prútie pestujeme aj v záhradke, ale najlepšie je z prírody, napríklad okolo rieky Nitry, Belanky a máme radi viacej farieb. Aby prútiky nemali ešte žiadne púčiky, nastrihali sme ich asi pred mesiacom, máme ich uložené na trávniku a polievame ich, aby si udržali vlhkosť,“ prezradila s tým, že je dôležité, aby prúty boli dostatočne ohybné a nelámali sa pri práci. „Výroba jedného korbáča trvá asi tak desať minút, väčší aj štvrťhodinu, ale robila som už aj taký dvojmetrový, len ma potom boleli prsty. To sa stáva, keď je hrubé prútie,“ priznala Viera Loulová, ktorá odhadom doposiaľ vyrobila okolo dvesto až tristo korbáčov. Pletie predovšetkým pre seba, rodinu, známych a svoju záľubu rozšírila aj o pletenie košíkov. „Keď sa ma pýtajú ľudia, či ich to naučím, nemám s tým problém. Chodievame na rôzne akcie, kde tých, ktorí majú záujem, učíme pliesť,“ dodala.Ako hovorí, upliesť korbáč by už vedela aj so zavretými očami. Korbáče sa môžu vyrábať z rôzneho počtu prútov, no Viera Loulová najčastejšie využíva techniku z ôsmich prútov. Dokonca nám aj prezradila, ako korbáč hravo upliesť: „Zoberieme si osem približne rovnakých prútikov, trošku ich na kolene poohýbame, aby boli pružné, ohybné. Deviaty použijeme na omotanie, aby vznikla rúčka. Dobre ju zaistíme, aby sa nám nerozplietla. Prúty si rozdelíme na štyri a štyri. Vezmeme vrchný prút z pravej strany a zasunieme ho na ľavú stranu medzi dva a dva a vrátime ho na stranu, z ktorej sme ho vzali. Potom ideme z ľavej strany, zoberieme vrchný a zasunieme na prvú stranu medzi dva a dva a vrátime na tú stranu zospodu, z ktorej sme ho vzali. Zakončíme ho uzlom a hotovo.“ Na úplný záver sa na korbáč viažu stužky, ale to by už mala byť práca vyšibaných dievčat. ☺
![](https://novinytempo.sk/wp-content/uploads/2019/05/banner_sidebar_ex1.png")