Od Nežnej revolúcie v Česko-Slovensku ubehlo už 30 rokov. Revolučná vlna v plnej sile zasiahla aj Partizánske. Pri tejto príležitosti sme si pre vás pripravili rozhovor s Jozefom Krasulom, ako aj unikátne zábery z tohto obdobia. 

Partizánske bolo prvým mesto vtedajšieho topoľčianskeho okresu, ktoré verejne podporilo masové protesty, a to ešte v nedeľu 26. novembra 1989. V pondelok sa tisíce nespokojných obyvateľov mesta a okolitých obcí zišli na Námestí SNP v rámci dvojhodinového generálneho štrajku. Ľudia požadujúci odstránenie komunistického režimu z našej krajiny sa pod balkónom zhromažďovali neúnavne aj v nasledujúcich dňoch. Tieto aktivity, ako aj celospoločenský tlak otvorili členom miestneho výboru Verejnosti proti násiliu (VPN) dvere k dôležitým rokovaniam s vedením vtedajších ZDA a mesta. V ďalších dňoch, týždňoch a mesiacoch dochádzalo (nielen) v Partizánskom k zmenám, ktoré dnes svet vníma ako prelomové.

Na čele tejto revolučnej vlny stál vtedy 28-ročný Jozef Krasula ako zástupca občianskej iniciatívy VPN, ale aj ako režisér miestneho divadelného súboru.

Aký bol váš život pred novembrom 1989, čomu ste sa venovali?

V podstate som sa celý svoj život venoval, aj sa venujem kultúre a umeniu. Pred revolúciou som bol zamestnaný v dnešnom Dome kultúry (Mestskej umeleckej agentúre), kde som pracoval ako vedúci oddelenia záujmovo-umeleckej činnosti. Vo voľnom čase som tiež pôsobil ako režisér miestneho divadelného združenia. Popri zamestnaní sa mi podarilo vyštudovať kulturológiu na Filozofickej fakulte UK a až po zmene režimu som si doplnil akademické vzdelanie na katedre réžie a dramaturgie VŠMU.

Ako si spomínate na obdobie socializmu v Partizánskom?

V podstate sme žili normálny život, mali sme strechu nad hlavou, nejakú prácu tiež. Ale chýbal pocit vnútornej slobody. Nebol som žiaden politický aktivista, ale len obyčajný človek, čo robí divadlo a riadi kultúru, pocit stiesnenosti bol však prítomný všade – to, čo ste rozprávali doma, ste nemohli rozprávať aj vonku na ulici, obozretní ste museli byť dokonca aj pri známych, lebo ste nevedeli, ktorý z nich je členom ŠtB a či sa náhodou nerozprávate s niekým, kto vás udá. Divadlo a kultúra ako taká nám v tých časoch pomáhali prežívať. Ja som pocit slobody a voľnosti získaval vďaka stretávaniu sa s partiou kamarátov v našom divadelnom združení.

Kto všetko patril do tejto divadelnej skupiny?

Boli to divadelníci a moji kamaráti, ako napríklad Peter Hodál, Oliver Lippo, Vladimír Podoba, Štefan Janco, Ondro Böhm, s väčšinou z nich som študoval na miestnom gymnáziu. Už vtedy sme spoločne vytvorili súbor malých javiskových foriem, z ktorého neskôr vzniklo dnešné Divadelné združenie Partizánske. S mnohými sa stretávam a dokonca aj spolupracujem dodnes.

Kde a ako vznikla prvá myšlienka na zapojenie sa do revolučného diania?

Celá hybná sila začala u nás doma. Zo správ sme sa postupne dozvedali, čo sa deje v Prahe a neskôr aj v Bratislave. Pamätám si, že sme s kamarátmi sedeli u nás v obývačke na koberci, vedľa nás bol natiahnutý telefón a keďže sme nechceli ostať bokom, rozhodovali sme sa, či zvoláme nejaké verejné zhromaždenie. Nakoniec sme sa odhodlali a v stredu večer začali telefonovať predstaviteľom miestneho národného výboru s výzvou na stretnutie a diskusiu.

Ako to pokračovalo?

Zhromaždenie sme zvolali na nedeľné popoludnie (26. november, deň pred Generálnym štrajkom, pozn. red.) pred Domom kultúry, kde sa nás zišlo asi sto. Premiestnili sme sa do vtedajšieho Klubu mládeže Smena a spísali prvé požiadavky, okrem iného žiadajúc zrušenie článku číslo 4. v ústave, ktorý hovoril o vedúcej úlohe KSČ v štáte. V rámci celého okresu Topoľčany, do ktorého patrili aj Bánovce nad Bebravou a Partizánske, išlo o vôbec prvé verejné vystúpenie vyjadrujúce podporu revolučným silám. Z tejto našej iniciatívy vznikol čoskoro aj miestny výbor Verejnosti proti násiliu (VPN) a strediskom sa stal Dom kultúry.

Pokračovanie rozhovoru si môžete prečítať v poslednom vydaní týždenníka TEMPO č. 45, ktoré nájdete v stánkoch.

Dobové fotografie, ktoré zachytávajú generálny štrajk v Partizánskom 27. novembra 1989

Predvolebný míting VPN v Partizánskom v roku 1990 (na záberoch Alexander Dubček a Jozef Krasula)

foto: archív redakcie, p. Hantabál