Lekár Andrej Miškeje z COVID oddelenia v Partizánskom: Nikto nevie, kedy bude koniec a kedy sa vrátime k normálu

3724
covid oddelenie partizanske

V októbri 2020 pod tlakom pribúdajúcich pacientov vzniklo v našej nemocnici prvé covid oddelenie s kapacitou 24 lôžok. To sa naplnilo rýchlo, preto v priebehu decembra bola nemocnica nútená otvoriť aj druhé oddelenie s rovnakou kapacitou.

V bežný pracovný deň sa o týchto pacientov starajú dve zdravotné sestry, zdravotná asistentka a sanitár, hlavné slovo majú dvaja ošetrujúci lekári. Na oddeleniach celkovo pracujú štyria, my sme sa porozprávali s jedným z nich. Andrej Miškeje (32) pochádza z Bošian a od roku 2017 pôsobí v partizánskej nemocnici ako lekár interného oddelenia.

V akom stave do nemocnice chorí prichádzajú?

Skoro u všetkých je diagnostikovaný zápal pľúc, ktorý sa najčastejšie prejavuje sťaženým dýchaním, kašľom a zvýšenou teplotou. Medzi ďalšie symptómy patrí najmä celková slabosť, nechutenstvo, bolesti rôznych častí tela (hlavy, končatín) a hnačka. Po ich príchode im odmeriame krvný tlak, absolvujú röntgen hrudníka, EKG a laboratórne vyšetrenie, kde sledujeme okysličenie krvi, hodnoty zrážania krvi, krvný obraz, zápalové a ďalšie biochemické parametre. U väčšiny pacientov dopĺňame aj CT vyšetrenie, ktoré presnejšie určí rozsah zápalu pľúc a eventuálne ním vylúčime aj zrazeniny v pľúcnych tepnách, ktoré sú častou komplikáciou.

Andrej miškeje
Andrej Miškeje pracuje v Nemocnici v Partizánskom od roku 2017

Diskutuje sa aj o tom, že do nemocníc sa dostanú pacienti neskoro už vo vážnom stave….

Niektorí áno. COVID-19 je veľmi nevyspytateľná choroba. Niekoľko dní máte len mierne zvýšenú teplotu, cítite sa slabý a pokašliavate, náhle sa to zlomí a začne sa vám zle dýchať. V tomto štádiu ľudia najčastejšie vyhľadajú lekársku pomoc, avšak sú aj takí, ktorí zostanú doma, ich stav sa zhoršuje a potom prichádzajú vo vážnom stave. Aj napriek liečbe, ktorú podávame v nemocnici, si niekedy „choroba ide svojou vlastnou cestou.“ Ivermektín sa podľa najnovších štúdií ukázal neúčinný a momentálne neexistuje overený liek, ktorý by preukázateľne koronavírus eliminoval.

Kedy by si mal teda človek zavolať záchranku a nečakať?

Keď sa mu zle dýcha.

covid oddelenie partizánske
Mladý lekár od novembra slúži na covid oddeleniach

Z čoho pozostáva liečba na oddelení?

Štandardne podávame lieky tlmiace zápal a na riedenie krvi, aby sme predišli krvným zrazeninám, antibiotiká ako prevenciu následného bakteriálneho zápalu pľúc, lieky na podporu imunity, vitamíny a infúzie, keďže veľa ľudí je pri prijatí dehydratovaných.

Kedy je nevyhnutná kyslíková terapia?

Potreba kyslíka závisí od okysličenia krvi a nie všetci hospitalizovaní ho potrebujú. Na všetkých izbách máme kyslíkové rozvody, cez ktoré podávame kyslík rôznymi prietokmi podľa stavu pacienta. Ak nevieme dosiahnuť potrebné okysličenie krvi takýmto spôsobom, tak v nemocnici máme 4 nové High Flow oxygenátory. Ide o prístroje, pri ktorých je chorý pri vedomí a dýcha samostatne. Ak je však okysličenie aj napriek tomu nízke a pacient sa dusí, musíme ho preložiť na ARO – je uspatý, do priedušnice sa mu zavedie kanyla a dýchanie je zabezpečené cez pľúcny ventilátor.

Prehľad úmrtí na covid oddeleniach v nemocnici podľa veku pacientov

Ak niekto zomrie, je potrebná pitva?

Zo začiatku museli byť skoro všetci pacienti pitvaní. Potom, keď sa počty zdvihli, začalo sa to riešiť tak, že pri úmrtí kontaktujeme Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, odošleme prepúšťaciu správu a ten podľa nálezov rozhodne, či sa telo odošle na pitvu. Za posledné tri mesiace sa to ale nestalo. Najbližšie spádujúci ÚDZS, kde sa vykonávajú pitvy, je v Nitre, ktorej spádová oblasť je veľká, pri vysokom počte úmrtí nie je vykonanie pitvy u každého z technického a kapacitného hľadiska možné.

Ste lekárom interného oddelenia, ako ste vnímali vytvorenie covid oddelení a enormný nápor hospitalizovaných?

Spočiatku som pociťoval strach. Denne som sa stretával s pacientmi, ktorým sa zle dýchalo a dusili sa, preto som sa bál najmä toho, aby som sa nenakazil aj ja a následne svojich blízkych. Práca oddelení je fyzicky náročná najmä pre množstvo ochranných prostriedkov, ktoré musíme používať. Náročnejšia je však psychicky, keďže veľa pacientov má vážny priebeh „nepoznanej“ choroby, ktorý sa môže skončiť aj smrťou. V úvode som pociťoval aj veľkú bezmocnosť, keďže nám chýbali informácie o postupoch, možnostiach liečby a vývoji choroby, pričom chorí a ich blízki sa na nás spoliehali a kládli nám otázky, na ktoré však nikto nepoznal odpovede.

Prehľad úmrtí na covid oddelenia v nemocnici podľa pohlavia pacientov

Spomínate si na najhorší deň na oddelení? Čo sa dialo?

V novembri, kedy sme mali ešte len jedno covidové oddelenie, sa aj v našej nemocnici nakazilo veľa lekárov a zdravotných sestier. Ja som na celom preplnenom oddelení zostal ako lekár sám, keďže kolega bol doma chorý a zdravotné sestry a sanitári pracovali tiež v oslabení. Hneď ráno, ako som prišiel do práce, som sa dozvedel, že v noci zomreli 3 pacienti, o čom som hneď musel informovať príbuzných. Počas celého dňa prichádzali sanitkami ďalší a ďalší pacienti, preto sme museli tých, ktorí už nepotrebovali kyslík, prepúšťať, rýchlo dezinfikovať postele a prijímať nových. Do toho všetkého mi neustále volali príbuzní a chceli sa hneď informovať na stav ich blízkych, pričom som často ešte nemal výsledky. To všetko sa dialo v období, kedy sme o chorobe a liečbe vedeli menej ako dnes, sami sme sa báli nákazy a vo všetkých médiách sa vravelo, ako sa to ešte len začína a bude horšie.

Venujete sa zbieraniu štatistických dát z covid oddelení, čo z nich vyplýva?

Od októbra 2020 až do marca sme hospitalizovali vyše 550 pacientov, pričom do februára, s výnimkou decembra, ich počet narastal. Marec je prvý mesiac, kedy došlo k miernemu poklesu hospitalizácií, podstatné však je, že relatívna úmrtnosť nám postupne klesá. Tak ako inde, aj u nás je úmrtnosť priamo úmerná veku a množstvu ochorení, ktorými pacient trpí. Najviac sme ich zaznamenali u osôb vo veku 70 – 79 rokov (43), naopak, v rozmedzí 40 až 49 rokov to boli iba dve úmrtia. Častejšie hospitalizovaní a aj rizikovejší sú muži, do konca marca ich na našom oddelení zomrelo 72, pre porovnanie, žien zomrelo 39. Najstarší pacienti boli dve ženy vo veku 93 rokov, jedna zomrela a druhá prežila. Najmladší mal 21 rokov a aj ten ochorenie zvládol. Zaujímavosťou je, že ako menšia okresná nemocnica sme za pol roka hospitalizovali asi 20 % mimospádových pacientov, najčastejšie z okresu Bánovce nad Bebravou.

 

„Chýbali nám nejaké celoslovenské odporúčania alebo  konsenzus na liečbu a podávanie liekov. Všetko sme sa učili za pochodu a hľadali na internete články ohľadom liečby zo zahraničných kliník.“

 

Myslíte si, že štát urobil maximum v rámci podchytenia vírusu?

Určite nie. Cez leto sme mali pocit, že je to za nami, vláda vôbec kapacitne nepripravila úrady verejného zdravotníctva, tým zlyhalo aj trasovanie kontaktov a množstvo nakazených začalo narastať. Nám, lekárom, chýbali aspoň nejaké celoslovenské odporúčania alebo konsenzus na liečbu a podávanie liekov. Všetko sme sa učili len za pochodu a hľadali na internete články ohľadom liečby zo zahraničných kliník. Osobne si myslím, že už na jeseň sa mal dočasne prijať takzvaný tvrdý lockdown, ktorý by efektívnejšie zastavil šírenie pandémie. V súčasnosti je jediným východiskom očkovanie.

Čoraz častejšie sa spomína aj pojem covid vyhorenie medzi zdravotníkmi. Ako s tým bojujete vy?

Istotne sú už zdravotníci vyčerpaní. Nikto nevie, kedy bude koniec a kedy sa vrátime k normálnemu fungovaniu. Často chodím domov veľmi unavený, možno je to práve tým, že ja osobne podceňujem a nedodržiavam žiadnu psychohygienu. Denne som v práci 8 hodín a keď mám službu tak moja pracovná doba sa začína o 7.00 h ráno a končí 12.00 h nasledujúci deň, čo je 29 hodín. Po náročnej službe, úprimne, ani nemám na nič iné chuť a chcem si len pospať. Keď mám čas, tak si rád prečítam dobrú knihu, pozriem TV alebo idem niekam na prechádzku.

covid oddelenie partizanske
Covid oddelenie v partizánskej nemocnici je vyťažené

Hnevajú vás názory ľudí, ktorí považujú nosenie respirátorov za porušenie ich základných práv alebo tí, ktorí ochorenie či pandémiu zľahčujú?

Rozumiem ľuďom, ktorí sú nahnevaní z dôvodu výpadku ich príjmov a hromadeniu sa dlhov. Nerozumiem však tým, ktorí svoje práva bezdôvodne povyšujú nad právo na život a zdravie ostatných. Takéto názory a správanie sú veľmi sebecké. Možno je to len nevedomosťou alebo tým, že nechcú vedieť, v akej situácii sa nachádzame.

 

“Kto neverí, že koronavírus existuje, môže sa prísť pozrieť k nám do nemocnice.”

 

Ako sa pozeráte na budúcnosť? Viete si predstaviť, že sa v priebehu niekoľkých mesiacov vráti život v nemocnici takpovediac do normálu?

Vzhľadom na súčasné opatrenia, očkovanie a skutočnosť, že časť populácie COVID-19 už prekonala, môžeme v najbližších mesiacoch očakávať pokles nových prípadov a hospitalizácií. Táto úvaha však platí za predpokladu, že nedôjde k šíreniu nového, infekčnejšieho kmeňa. Koronavírus pravdepodobne medzi nami zostane ešte dlho, avšak jeho výskyt sa bude postupne sústreďovať do lokálnych ohnísk. V prijateľnom prípade zmutuje do novej a menej závažnej formy. Veľkou otázkou zostáva výskyt dlhodobých komplikácií po prekonaní vírusu. Je možné, že lekári ešte roky po skončení pandémie budú bojovať s jej následkami v zmysle chronických chorôb, akou je napríklad pľúcna fibróza, ktorá spôsobuje postupné zjazvenie pľúc.

Počas pandémie vznikli rôzne konšpiračné teórie o nanočipoch, ďalšie popierajúce existenciu koronavírusu. Čo by ste konšpirátorom odkázali?

Lepšie je byť začipovaný, ako sa dusiť, mať dlhodobé ťažkosti alebo zomrieť. Aj v minulosti počas iných pandémií sa medzi ľuďmi objavovali popierači a konšpirátori. Čas však vždy ukázal pravdu. Preto musíme veriť odborníkom a držať sa ich rád a nie názorov ľudí, ktorí sú jeden týždeň odborníkmi na futbal, ďalší na epidemiológiu a ďalší na vedenie policajných vyšetrovaní. Kto neverí, že koronavírus existuje, môže sa prísť pozrieť k nám do nemocnice.

foto a grafy: Andrej Miškeje