Prvé práce na jej výstavbe sa začali v 50. rokoch, no reálne kontúry začala naberať až v roku 1959. Slúžiť svojmu účelu mala o dva roky neskôr, no nakoniec ju slávnostne otvorili na jar roku 1962. Reč je o železničnej stanici v Partizánskom, ktorá nahradila pôvodnú zastávku vybudovanú v Baťovanoch a odovzdanú do užívania v roku 1940. 

Výstavba novej stanice mala reagovať na zvyšujúci sa počet ľudí dochádzajúcich do práce z okolitých i vzdialenejších obcí. Prvá železničná zastávka kapacitne nezvládala nápor toľkých cestujúcich, ľudia sa tam tlačili a neraz sa i niektorí zranili. Nová železničná stanica s väčšou kapacitou bola potrebná ako soľ. Ako sa píše v knihe Partizánske – Staré a nové epochy, prvé práce na jej výstavbe sa začali v apríli 1950, kedy sa 15. apríla uskutočnila brigáda dobrovoľníkov a stavebníkov zo Závodov 29. augusta.

Železničná zastávka Partizánske 1959
Nákres novej železničnej stanice v Partizánskom predstavil čitateľom Úderník v máji 1959

Zmena oproti plánom

„Počíta sa so šiestimi koľajami a s dvomi krytými nástupišťami. Prvé nástupište bude zakryté súčasne s dokončením budovy, i keď to nebolo predpokladané. Totiž pri projektovaní sme na nákladoch ušetrili 530 000 korún,“ písalo sa v článku májového Úderníka v roku 1959, ktorý čitateľov zoznamoval s projektom novej železničnej stanice. Technicky sa na ňom podieľali traja projektanti – Ján Pribela, Andor Šimšík a Ján Medera, ktorí mali popri požiadavkách na vnútorné vybavenie a vonkajší vzhľad aj dôležité zadanie – pripraviť projekt tak, aby „stanica i nástupište zvládli vrcholné zaťaženie, ktoré vznikalo príchodom a odchodom zamestnancov Závodov 29. augusta.“

Tri až štyri koľaje mali byť vyhradené pre vlaky osobnej dopravy, zvyšok by slúžil na manipuláciu železničných vozňov, do ktorých sa v závodoch nakladal tovar. Projekt novej stanice ale nepočítal len s vybudovaním novej budovy a koľají, ale aj s výstavbou cestného nadjazdu nad železničnou traťou v miestach dnešnej svetelnej križovatky a s vybudovaním veľkého nadzemného parkoviska na mieste dnešného Parku Milana Rastislava Štefánika. Na tomto príklade je vidieť rozloženie mesta – v severnej časti sa nachádzajú továrenské budovy a na juhu sú obytné domy a polyfunkčné objekty.

železničná zastávka partizánske
Prvý výkop výstavby novej stanice

Nadčasové vybavenie

Od vybudovania šiestich koľají sa napokon upustilo a zostala len jednokoľajná trať. Dôvod bol prozaický. Vydávaný škripot pri manipulácii železničných vagónov by prekážal občanom mesta. Ako nákladná stanica n.p. ZDA bola z tohto dôvodu využívaná železničná stanica vo Veľkých Bieliciach, kde je dodnes viacero koľají a z tejto stanice viedla aj odbočka do areálu závodov. Preto je stanica v Partizánskom prakticky iba zastávkou, najväčšou na Slovensku. Má totiž jedno nástupište, nemá výpravňu a slúži len na nástup a výstup cestujúcich. Najbližšia železničná stanica sa nachádza práve vo Veľkých Bieliciach.

železničná zastávka partizánske železničná zastávka partizánske železničná zastávka partizánske železničná zastávka partizánske

Nová stanica mala veľkorysý pôdorys, len rozmery samotnej vstupnej haly boli 32 x 12 metrov. Hala bola zasklená, vnútri obložená mramorom a osvetlená po celom obvode nepriamym svetlom. „Medzi novinky patrí staničná samoobsluha, s čím sme sa doterajších staniciach nestretli. V samoobsluhe bude výčapný pult, regále pre teplé a studené jedlá, pult zmrzliny atď. Prechod do samoobsluhy bude z chodby stanice,” písalo sa v článku. Bufet s predajom, jedáleň s terasou, kuchyňa či novinový stánok – s tým všetkým sa rátalo pri projektovaní. „Z haly bude vchod do čakárne pre matky s deťmi a čakárne pre ostatných cestujúcich,“ informoval Úderník.

železničná zastávka partizánskeželezničná zastávka partizánske

Trpezlivosť stanicu prináša

„Tak, ako sme sa vlani i predvlani tešili z rýchleho napredovania vytúženej železničnej stanice v Partizánskom, tak sklamane sa teraz dívame na budovu, ktorá čaká na dokončenie,“ reagoval Úderník v úvode marca 1962 na posunutie dátumu otvorenia železničnej stanice, ktoré bolo pôvodne plánované na október 1961. „Už bolo viacero termínov na jej odovzdanie, ale všetky sa odviezli vlakmi, ktoré tu ešte nechcú zastavovať. A podľa toho, akým slimačím tempom idú dokončovacie a remeselnícke práce, ťažko čo i len predpokladať, kedy tu zastane prvý vlak,“ kriticky sa vtedy k nedokončenej stavbe vyjadrili noviny.

Do mesta prišla jar a s ňou aj očakávané slávnostné otvorenie objektu. „Posledný aprílový deň sa pred pätnástou hodinou zišlo na priestranstve pred novou železničnou stanicou takmer do dvetisíc slávnostne naladených občanov. Viedla ich tam túžba vidieť prvý vlak, ktorý zastaví v novootvorenej stanici. A dočkali sa ho! Bola ním mimoriadna diesel-lokomotíva,“ informoval Úderník pri tejto výnimočnej príležitosti.

železničná zastávka partizánske
Slávnostné odovzdanie novej železničnej stanice sa udialo za prítomnosti dopravného inžiniera, náčelníka Východnej dráhy Eduarda Bendu. Slávnosti sa zúčastnilo viacero zástupcov ČSD z Bratislavy, ktorých priviezol motorový vlak. Zaujímavosťou je, že z úsporných dôvodov nebola stanica vybavená novým kancelárskym nábytkom, ale už používaným.

železničná zastávka partizánskeželezničná zastávka partizánskeželezničná zastávka partizánske

Príliš veľká a nevyužitá

Takmer šesťdesiat rokov existencie sa však podpísalo nielen na vzhľade železničnej stanice. Na Partizánske je budova príliš veľká a dostatočne sa nevyužíva. „Stav stanice ma veľmi trápi a aj preto som o jej modernizácii diskutoval už aj s ministrom dopravy i predsedom parlamentu,“ prezradil primátor Jozef Božik. V októbri sa táto téma niesla stretnutím s generálnym riaditeľom ŽSR Miloslavom Havrilom, ktoré sa uskutočnilo na pôde magistrátu v Partizánskom. „Zatiaľ v rámci finančných možností, ktoré máme, zabezpečujeme v tomto roku len nevyhnutné opravy a údržbu, čiže havarijné stavy,“ ozrejmil Miloslav Havrila.

Načrtol však, že nové možnosti využitia staničnej budovy budú hľadať v rámci pripravovaného projektu, ktorého cieľom je optimalizácia a modernizácia trate Jelšovce – Prievidza: Tento projekt, ktorý je momentálne vo fáze štúdie, je na posudzovaní, ale predpokladám, že s podporou ministerstva dopravy sa dostane v krátkej dobe do realizačnej fázy, tak aby od roku 2021 do roku 2029 mohla byť jeho postupná realizácia.“ Prínosom bude zvýšenie rýchlosti zo súčasných 80 km za hodinu na 120 km a odstránenie abnormalít v podobe prechodných, ako i trvalých obmedzení rýchlostí. Do tohto projektu by sme radi dali aj ostatné časti, ktoré sú súčasťou infraštruktúry, nástupištia, aj samotné staničné budovy na celej trati,“ uviedol generálny riaditeľ ŽSR.

Článok vznikol v spolupráci s Marekom Schönom z OZ PHKaOP.

foto: archív redakcie