V roku 1960 sa hovorilo o študentskom mrakodrape, nakoniec však zakrývala kostol. Aký je skutočný príbeh „slávnej“ výškovej budovy?

Dlhodobo sa vedelo o zámere komunistov zakryť pohľad na kostol a práve výstava internátu v strede námestia poskytla dobrú príležitosť. Prvotná myšlienka výstavby veľkokapacitného študentského internátu však jestvovala už v druhej polovici 50. rokov, kedy do národného podniku Závody 29. augusta prúdili mladí študenti z celého Slovenska a problém s ich ubytovaním v Partizánskom sa stal akútnym.

Riešenie sa začalo realizovať už v roku 1960, kedy sa v miestach pred dnešnou SOŠ J. A. Baťu uskutočnil prieskum podložia do hĺbky 25 metrov. Ten ukázal, že podložie zložené zo zemitého štrku, ílu, splavného piesku a dokonca i hnedého uhlia je vhodné pre výstavbu, a tak sa mohlo začať s realizáciou „mrakodrapu“.

Prvé výkopové práce v roku 1962:

Práce napredovali rýchlo

Počiatočné výkopové práce sa uskutočnili v januári 1962 za prítomnosti predstaviteľov mesta a podniku a už o niekoľko týždňov boli vybudované základy stavby a následne aj časť suterénu. Podnikový časopis Úderník rýchly postup práce dokonca prirovnal k „preteku s časom“. Pravdou je, že stavba napredovala rýchlo, keďže sa na výstavbu celej budovy používalo posuvné bednenie. To výrazne zjednodušilo prácu stavebníkom, urýchlilo ju a prispelo k ušetreniu pracovnej sily, ktorá bola vyčlenená pre stavbu.

Spoločne na budovaní výškovej pracovalo šesť pracovníkov. Získané skúsenosti boli neskôr využité pri stavbe iných výškových budov vo väčších mestách a aj továrenských komínov. Objekt bol zhotovený z prefabrikovaných betónových dielcov, ktoré sú známe ako panely.

Občania sa ani nenazdali a už v roku 1963 stála majestátna 15-podlažná výšková budova v strede námestia. Náklady na stavbu činili približne 8 miliónov korún. Dovedna mal internát 15 nadzemných s jedným podzemným podlažím: 12 bolo obývateľných, jedno vchodové a dve slúžili ako strojovne výťahov. Vo výškovej boli k dispozícii tri výťahy so 14 nástupišťami.

Plne vybavená

Životnosť budovy bola stanovená na 80 rokov. Okrem obytných podlaží sa tu nachádzalo aj jedno technické podzemné, kde boli údržbárske dielne, sklady, výmenníková stanica, kotolňa, práčovňa. Na prvom nadzemnom podlaží sa nachádzala vstupná hala, vrátnica, šatňa, toalety, dva obchody a stávková kancelária. Obytné podlažia (2-13) obsahovali osem buniek, kde každá mala izbu pre tri a dve osoby, chodbu a kúpeľňu so sprchou a toaletou. Spoločná kapacita budovy bola aj s tzv. prístelkami 500 lôžok. Schody boli obložené terazzom. Na každom poschodí sa nachádzala spoločná kuchynka. Plocha jedného podlažia bola 480,94 m2.

Prví študenti sa v budove ubytovali v roku 1964 a ako mnohí spomínali, mali krásny výhľad na celé rozrastajúce sa mesto. Výšková sa postupom času stala neoficiálnym poznávacím znakom mesta. Jej majestátnosti napomáhal aj veľký znak n.p. ZDA umiestnený na streche.

Zaujímavosťou je, že budova plnila funkciu „odpaľovacej rampy“ ohňostrojov pri významných príležitostiach. 

Vlastníkom stavby bol n.p. ZDA Partizánske, a to až do roku 1995, kedy bol podnik privatizovaný a jeho majetok prešiel do vlastníctva a.s. Cebo Holding Slovakia. Budova plnila svoj účel a poskytovala domov študentom až do roku 1996, kedy sa po útlme výroby stala málo využívanou a nakoniec sa jej udržiavanie v prevádzke ukázalo ako neekonomické. Po zriadení okresu Partizánske v júli 1996 a po prevode budovy do rúk štátu v nej sídlil okresný úrad a ostatné úrady štátnej správy. Po presťahovaní týchto úradov do bývalého mladoženského internátu sa budova stala vlastníctvom samosprávy a po rozhodnutí mestského zastupiteľstva sa priestory v budove prenajímali ako nájomné byty.

Ďalší osud výškovej na námestí je snáď všetkým dobre známy. Priestory boli využívané ako byty pre sociálne slabších obyvateľov a postupom času sa tu sústreďovali asociálne živly a zámerne poškodzovali ako vybavenie bytov, tak aj samotnú budovu a jej okolie. Samospráva sa preto začala zaoberať otázkou jej uzavretia a následným asanovaním, ku ktorému sa pristúpilo na jar tohto roku.

foto: archív redakcie, OZ PHKaOP