Pavol Balajka a Ivana Kohútová z Partizánskeho si zamilovali cestovanie na vlastnú päsť, počas posledných rokov precestovali Portugalsko, Island či veľa iných miest Európy. V apríli minulého roka odštartovali svoju vysnívanú cestu okolo sveta a na Slovensku odvtedy neboli.

O situácii s koronavírusom v Európe a o prvých opatreniach v Amerike sa dopočuli v mexickom štáte Chiapas. „Boli sme na niekoľkodennom výlete v džungli, bez signálu a pripojenia k internetu. Keď sme sa vrátili späť do civilizácie, doslova na nás vyskočili desiatky správ o kríze v Európe, vtedy ešte hlavne v Taliansku, a ako sa hranice v celej Amerike postupne uzatvárajú,“ prezradil Pavol.

Turisti začínajú mať problémy

Situácia sa podľa nich v Mexiku neustále mení, ako prvé si všimli blokády na cestách, kde ľudia nechceli cudzincov púšťať do svojich miest, obmedzenia predaju alkoholu a dokonca aj mesto, v ktorom sú ubytovaní, obmedzilo vstup pre nerezidentov. „Kamarátov v okolí Cancúnu vyhnali zo 4 rôznych miest a polícia im naznačila, že ich tu nechcú. Máme známych uviaznutých vo väčšine krajín Latinskej Ameriky a podľa správ, ktoré nám posielajú, tak miestni ich odsudzujú, vyhýbajú sa im, rušia im ubytovanie a je vidieť akoby ich považovali za “nečistých“. Dokonca im odmietli predať jedlo a zavolali na nich políciu, ktorá ich odviedla a celý deň držala na policajnej stanici,“ opísal náladu Partizánčan.

Nariadenia sú prísne

Taktiež mnohé iné krajiny Latinskej Ameriky prijali veľmi striktné opatrenia, napríklad porušenie karantény je momentálne považované za kriminálny čin, vychádzky sú možné len v určitých hodinách a cesty stráži armáda. „Napríklad, ak vaše identifikačné číslo končí sedmičkou, vonku sa môžete pohybovať len okolo 7 hodiny ráno,“ vysvetľuje nám dvojica. Nariadenia sú omnoho prísnejšie ako tie v Európe, čo samozrejme ovplyvňuje každodenný život ľudí.

Niektorí za to vinia turistov, hlavne v odľahlých miestach, kde ľudia majú len obmedzené možnosti prístupu k médiám a len sa k nim donieslo, že cudzinci do ich krajiny priniesli nebezpečnú chorobu. „Trochu to vyzerá ako z čias kolonizovania Ameriky, keď Európania priniesli do Nového sveta pre nás bežné choroby, ktoré ale vyhubili veľkú časť vtedajšieho pôvodného obyvateľstva. Ale samozrejme názory domácich sú rôzne a doposiaľ sme nepostrehli, že by v niektorej z krajín prevládala davová nenávisť voči cudzincom a jedná sa skôr len o lokálne problémy.“ Ako nám však prezradili, v Mexiku sa zvyšuje kriminalita, hlavne rabovanie, k lúpežiam dochádza už aj počas bieleho dňa. Na niektorých miestach supermarkety stráži armáda v plnej výzbroji.

Vyriešiť musia auto

Dvojica cestovateľov má s Mexikom 6-mesačný bezvízový styk, ktorý im vyprší o zhruba dva mesiace. Riešiť však musia aj povolenie na dočasný dovoz auta, ktorý zostáva v platnosti iba na najbližších 60 dní. Potom musia opustiť krajinu alebo získať nové povolenie. „Inak nám hrozí prepadnutie depozitu, ktorý sme museli zaplatiť za auto pri vstupe do krajiny a dokonca i skonfiškovanie vozidla. Takže skutočné problémy by nám uzatvorenie hraníc mohlo spôsobiť až zhruba za dva mesiace,“ prezradila dvojica mladých ľudí.

O návrate uvažovali, no tú možnosť berú ako jednu z posledných

„Nie sme v rizikovej skupine, starosti nám robí viac to, že by sme na niekoho chorobu mohli preniesť ako naopak. Už len pri ceste na letisko by sme prišli do styku s desiatkami, možno stovkami ľudí a taktiež  uzatvorený priestor lietadla je skvelé prostredie pri šírenie vírusu. Okrem toho ceny letov (i tých repatriačných) sú veľmi privysoké a za sumu letenky môžeme zostať žiť v Mexiku celé mesiace.“

Zakotviť chcú pri Belize

Ako priznali, pripravené už majú viaceré scenáre. Za najvhodnejšie považujú presunúť sa do štátu Quintana Roo na Yukatánskom poloostrove pri hraniciach s Belize. Quintana Roo je takzvaná voľná zóna, kde sa dá zrušiť alebo predĺžiť povolenie na dočasný dovoz vozidla, ich auto by tak mohlo v Mexiku zostať dlhšiu, teoreticky neobmedzenú dobu. Neďaleko sú aj hranice do Guatemaly a Belize, takže po ich otvorení by mohli pokračovať vo svojej ceste. „Najväčšie starosti nám robí možnosť stúpajúcej kriminality. Vzhľadom na totálny úpadok turizmu, množstvo ľudí prišlo o prácu a pri dlhodobej karanténe by desaťtisíce, ba i stotisíce ľudí zostali úplne bez príjmu. Platená dovolenka alebo odstupné pri výpovedi je vo väčšine krajín Latinskej Ameriky len zbožné želanie a jesť predsa musí každý. Na miestach, kde bola bezpečnosť veľmi diskutabilná i v lepších časoch, to teraz nemusí vyzerať veľmi dobre,“ opísal cestovateľ.

Vyzývajú k tolerancii

Dvojica, ktorá precestovala veľký kus sveta, vyzýva Slovákov k tolerancii a rešpektovaniu iných názorov napríklad aj v tom, ak sa jedna krajina rozhodla pre určité preventívne opatrenia a druhá zase pre iné, odlišné. „Napríklad v Japonsku rúška používajú už od nepamäti, stačil len mierny náznak prechladnutia. Ale turisti, ktorí krajinu navštevovali, častokrát aj pri vážnejších ochoreniach rúška nepoužívali, kýchali im do tváre, a ak ich niekto upozornil, turisti občas reagovali priam až posmešne s odpoveďou čo panikária. Na Slovensku väčšina ľudí rešpektuje nariadenia, čo je naozaj vynikajúce. Rovnako by sme sa ale mali naučiť rešpektovať názory iných. Sledujeme, že ak niektorá krajina zavádza odlišné opatrenia ako my na Slovensku, tak sa pravidelne stretávame s negatívnymi názormi, rôznymi neprajnými, až zákernými želaniami voči týmto krajinám. Tak rýchlo, ako sme si osvojili používanie rúšok, ktoré v mnohých ázijských krajinách sú bežnou súčasťou života už od nepamäti, by sme mohli byť viac ohľaduplní i k iným názorom, tradíciám, zvykom z rôznych kultúr a nečakať, až kým nám to niekto nariadi, keď situácia začne byť kritická.“

foto: Spolu na cestách