Partizánčania na seba prezradili: VIEME ŽIŤ BEZ MOBILU?

Zaobísť sa bez neho je už asi nemožné. Pri príležitosti Svetového dňa bez mobilu, ktorý pripadol na 6. februára, sme si pre vás pripravili anketu.

Respondentov sme sa pýtali, na čo všetko smartfón využívajú, či je nejaký deň v týždni, pár hodín, minút, kedy ho odkladajú. Zaujímalo nás tiež, v čom vidia jeho výhody a v čom, naopak, nevýhody, či praktizujú digitálny detox a ako to majú počas dovolenky a sviatkov.

Jozef Božik, primátor mesta Partizánske

Najviac mobilný telefón využívam na kontakt s občanmi a na vybavovanie pracovnej agendy s kolegami, ako aj s inštitúciami štátu, štátnej správy a verejnej moci. Zároveň aj na komunikáciu verejnej mienky, či už ide o sociálne siete alebo odpovede občanom na otázky, ktoré sú mi poslané, či už cez formát sms správy, messengeru, whatsappu, viberu alebo cez iné aplikácie. Odkladám ho počas spánku, mám ho v inej miestnosti. Snažím sa aspoň vtedy naplno relaxovať. Niekedy sa však stáva, že s občanmi komunikujem aj počas nočných hodín. Najväčšou výhodou je rýchlosť spojenia a najväčšou nevýhodou, že to často uberá z voľného času, najmä počas víkendov, dovoleniek a osobného voľna, kedy sa snažím byť permanentne k dispozícii občanom. Som rád, že môj telefón je verejný, to znamená, že počas víkendu často s nimi komunikujem aj prostredníctvom klasického telefonátu.

Pokiaľ vykonávam verejnú funkciu a mám slúžiť občanom aspoň 15 hodín denne vrátane víkendov, tak si neviem predstaviť fungovať bez mobilu. Snažím sa ho mať zapnutý stále. Musím povedať, že ľudia sú sociálne inteligentní a napríklad na Štedrý deň, aj počas Štedrej večere, mi okrem prianí nikto nepísal ohľadom pracovných záležitostí. Ale aj počas dovoleniek som v komunikačnom nasadení, pretože veľa komunikujem prostredníctvom sociálnych sietí, vnímam príspevky na stránkach, o ktoré sa starám, zapájam sa do diskusií. Rovnako ho využívam aj na čítanie online novín, na získavanie informácií. Tvorí veľkú časť môjho života aj osobného, aj pracovného.

Nesťažujem sa na to, je to normálna súčasť môjho života. A budem to takto praktizovať, dokým budem pôsobiť vo verejnej funkcii. Mobil mi plní funkciu notebooku aj telefónu v jednom, pretože môžem prijímať aj maily, som k dispozícii a zároveň môžem čítať dôležité informácie.

Mária Galbová, pokladníčka v Klube ABŠ

Zdá sa, že  v dnešnej uponáhľanej dobe je mobilný telefón takmer nevyhnutnosťou. Vieme okamžite zavolať pomoc takmer z každého miesta. Hlavne pri akejkoľvek udalosti – či pri nehode, úraze, rodičia sa vedia skontaktovať s deťmi, dokážeme urýchlene vybaviť mnohé veci. Jeho používanie má aj nevýhody. Ľudia sa na ňom stávajú takmer závislí, hlavne deti a mládež. Trávia možno aj hodiny hraním rôznych hier a návštevou internetových stránok. Je to mnohokrát aj na úkor ich zdravia. Nedokážu ísť von, stretnúť sa s kamarátmi, zašportovať si, porozprávať sa, aby si takto vyplnili voľný čas. V časoch, keď ešte neboli mobilné telefóny, ľudia spolu viac komunikovali a dokázali sa dohovoriť, či na stretnutiach, návštevách, výletoch, a to aj bez mobilu.

Ja ho využívam hlavne na komunikáciu s rodinou, pokiaľ nie je možné osobné stretnutie. Či sa dá bez neho fungovať? Myslím si, že áno, ale je to dobrý pomocník. Keď potrebujem nejakú informáciu, nájdem ju na internete, môžem ju poslať ďalším priateľom. Digitálny detox sa snažím dodržiavať na dovolenke, cez sviatky, kedy si užívam radosť a možnosť byť spolu so svojimi blízkymi.

Nina Chudá, študentka, plavkyňa

V dnešnej dobe je mobil asi najpoužívanejšou elektronikou, ktorá je úžasným sluhom, ale zlým pánom. Okrem telefonovania a smskovania sa s ním spájajú už aj aplikácie a sociálne siete. Pre mňa ako mladého človeka, ktorý má všetky sociálne siete, je telefón nutnosť, preto, lebo vďaka nemu som v kontakte s kamošmi z celého sveta. Napriek tejto obrovskej komunikačnej výhode ma pre mňa obmedzujúce miesto v živote.

Nepoužívam ho pri športe alebo pri čítaní kníh, alebo keď som u babiny. Nie, že by jej to prekážalo, ale ona má tiež dotykový mobil a keďže s ním nevyrastala ako naša generácia, vysvetliť jej, že je dotykový a nemusí doň tlačiť, trvá vždy veľmi dlho, tak ten svoj ani nevyťahujem, aby som nedráždila. Nepoužívam ho vtedy, keď chcem zastaviť čas a prajem si, aby patril iba mne, v ten moment mi je zbytočný.  Večer sa ho snažím odložiť už v skorších hodinách, pretože modré svetlo odďaľuje spánok. A na Vianoce sa ho ani nechytím, vtedy mi batéria vydrží celé sviatky a je to super pocit.

Ale na druhej strane ma baví zohranosť, ktorú s ním mám. Reaguje na moju tvár, a to aj v ranných hodinách, je mi pomocníkom, či už na cestách, aby som trafila tam, kde chcem, alebo aby zachytil momenty, na ktoré nechcem zabudnúť. Mám rada svoj mobil, je to parťák, ale som rada, keď si od seba môžeme oddýchnuť, lebo život prebieha mimo obrazovky a ja som stará škola, ktorá je práve fanúšik takého života. Momenty, keď dvíhame pohár vínka, keď sa smejeme, keď si uvedomujeme, aké šťastie máme, že môžeme žiť, vtedy ho nikto z nás nepotrebuje.

Štefan Janžo, maturant, člen OZ Priatelia histórie kožiarskych a obuvníckych podnikov

Mobilný telefón je môj sprievodca od rána až do večera. Začína sa to ráno budíkom. Potom sa k nemu dostanem vlastne až po škole. Medzitým ako vstanem a presuniem sa do školy, je tak málo času, že na žiadne aktivity spojené s hraním sa na mobile nemám čas. Počas školy (samozrejme, cez prestávky) sa k nemu prvýkrát dostávam a mám možnosť odpísať na správy.

Okrem toho veľmi neobľubujem sociálne siete, a preto na nich  zbytočne netrávim čas. Iba udržiavam kontakt s priateľmi. Využívam ho potom už len na klasické telefonáty. Ak je to možné, snažím sa byť na telefóne čo najmenej. Občas však nastane situácia, kedy treba čas krátiť…. No na druhej strane, potrebujem byť k dispozícii. Takže bez neho neoddychujem. Myslím si, že mobil neskutočne zrýchlil fungovanie sveta. Všetko sa zrýchlilo. Niekedy až veľmi. Či je to dobré, si musí zodpovedať každý sám. Fungovanie bez telefónu asi nepripadá do úvahy. Podľa mňa to nejde. Sme na ňom až príliš závislí a odvykli sme si žiť bez neho. No na túto otázku by najlepšie vedela odpovedať generácia, ktorej sa to vyslovene týkalo. Teda vie porovnať život predtým a teraz.

Áno, viem si predstaviť svet aj bez neho, ale len na pár dní, a to si tiež vyžaduje prípravu. Neviem si predstaviť, že by som oň napríklad zo dňa na deň prišiel. Digitálny detox je určite super a skúsim ho. Viem si predstaviť tú ľahkosť mysle, ktorú človek môže bez neho zažiť. A nie len telefónu…  Dovolenky, sviatky, mám ho stále pri sebe. Nikdy nevieme, kto môže čo potrebovať. Rovnako ako to môže byť blbosť, tak to môže byť i otázka života…

Foto: archív respondentov