Miloš Gnida je svetoznámy umelecký kováč a nožiar, ktorý pochádza z Veľkých Chlievan neďaleko Bánoviec nad Bebravou. Je členom Slovenskej asociácie nožiarov a každý jeho výrobok je unikát jediný svojho druhu.
Kováčstvu sa venuje už od roku 2001, jeho špecialitou je výroba nožov z damascénskej ocele, ktorú mnohí fanúšikovia populárneho seriálu Hry o tróny poznajú ako valyríjsku oceľ.
Umelecký kováč a nožiar asi nie je medzi mladými ľuďmi veľmi populárna profesia, ako ste sa k nej dostali vy? A od kedy sa jej venujete?
Ako to tak sledujem, kováčske remeslo upadá, myslím, že mladí ľudia v tom nevidia moc perspektívu. Kovoobrábanie sa posunulo úplne iným smerom. Vyrába sa viac sériovo a ručnú prácu nahrádzajú nové strojové technológie. Veľa ľudí považuje pojem kováčstvo za niečo historické, čo už do tejto doby asi nepatrí. Ale nie je to, samozrejme, tak. Aj z uvedeného dôvodu o toto remeslo nemajú mladí ľudia záujem. Ja som sa k nemu dostal asi pred 18 rokmi,keď si moji rodičia chceli dať vyrobiť kovaný plot. Vtedy som prvýkrát navštívil kováčsku dielňu. Ostal som v nemom úžase. Horiaca vyhňa, dym a charakteristická vôňa čierneho uhlia, zvuky rinčiacej nákovy, žeravé poddajné železo. Veľmi ma to oslovilo a dostal som možnosť pracovať tam popri škole. Neskôr som si zaobstaral vlastné náradie a osamostatnil som sa. Dnes už vyrábam prevažne len kované nože a drobné kované výrobky.
Ste známy tým, že ako jeden z mála ľudí na svete viete vyrábať nože z damascénskej ocele. Čím je tento druh ocele zaujímavý a prečo práve tento materiál?
Nepovedal by som, že som jeden z mála. Na Slovensku a celkovo vo svete je veľa šikovných kováčov, ktorí vedia ukuť damascénsku oceľ. V skutočnosti ide o tzv. prekladanú oceľ, má pôvod v dávnych časoch Osmanskej ríše a úplne odlišnú technológiu výroby.Prekladaná oceľ je charakteristická svojím vzorom, vlastnosťami a technológiou výroby. Ide vlastne o spájanie viacerých ocelí s rôznymi vlastnosťami do vrstiev kováčskou technológiou pri vysokej teplote a tlaku. Takto spojená, respektíve zvarená a preložená oceľ nadobúda zjednodušene povedané spoločné vlastnosti, ako je hlavne tvrdosť a pružnosť. A ako som už spomenul – v neposlednom rade jej charakteristický dekoratívny vzhľad.
Vyrábate okrem nožov aj iné kované produkty? Respektíve, dá sa uživiť len výrobou takýchto špeciálnych zákazkových nožov?
Áno, vyrábam občas aj menšie kované výrobky, ako sú rôzne dekorácie, kované svietniky a lampy. Do veľkých projektov, ako sú brány a mreže, sa už nepúšťam. Je to časovo náročné a mojou prioritou sú hlavne nože.
Vaše výrobky sú známe aj vo svete, kde všade sa dostali a aký druh zákazníkov vaša práca oslovuje?
Moje výrobky putovali do veľa krajín, to by bol dlhý zoznam, niečo cestovalo do Južnej aj Severnej Ameriky, Južnej Afriky, Ruska a veľa je toho v európskych krajinách. Keď to zhrniem, najviac nožov je aj tak u nás na Slovensku a v susednej Českej republike. Zákazníci sú väčšinou zberatelia a poľovníci.
Nože z damascénskej ocele sa vyskytujú aj vo veľmi populárnom seriálovom fenoméne posledných rokov Hry o tróny. Dostávate zákazky aj od zapálených fanúšikov, ktorí túžia po nožoch či mečoch zo svojho obľúbeného seriálu?
Nie, zatiaľ neprišiel nikto s konkrétnou požiadavkou na nôž alebo dýku z tohto seriálu, ale asi by som ani nevyhovel, keďže nerád robím kópie iných nožov.☺
Za koľko sa vám podarilo predať váš najdrahší nôž a koľko vám približne trvá výroba jedného noža z damascénskej ocele?
Nepamätám si už presnú cenu, no mohlo to byť tak 1500-1600 eur, cenu ale skôr navýšili použité materiály, ako bolo zlato a mamutovina. Výroba trvá, samozrejme, rôzne, ale v priemere je to približne 30-40 hodín čistej práce.
Vďaka ľudom, ako je Miloš, nielen kováčom, ale aj iným šikovným majstrom remeselníkom zostávajú zachované tradičné povolania. Deti a mládež už o nich síce nesnívajú, ale nikdy neviete, akou náhodou vám dokážu učarovať, podobne ako v prípade tohto úspešného rodáka z Bánoviec, ktorému stačili vôňa a pohľad na kováčsku dielňu, aby sa stala nadobro jeho srdcovou záležitosťou.
foto: ferrarius.sk, video:YT