Kto sa chce stať v športe slávnym, musí silu dokázať za hranicami v stretnutiach s tými najlepšími súpermi. Hádzanárkam bývalej TJ Iskry Partizánske sa to podarilo.

Do športového povedomia starého kontinentu sa dostali 29. marca 1980, kedy zodvihli nad hlavy Pohár víťazov pohárov. Iskra víťazstvom v druhej najvýznamnejšej európskej súťaži klubov dosiahla významný úspech. Hádzanárky Partizánskeho sa zapísali do povedomia hádzanárskej Európy a história na ne nikdy nezabudne. Hádzanársky klub TJ Iskra Partizánske sa bude navždy uvádzať spolu s najslávnejšími kolektívmi ženskej hádzanej.

Spanilá cesta Iskry za víťazstvom v PVP

V roku 1979 skončili hádzanárky TJ Iskra Partizánske v celoštátnej lige na druhom mieste a vyhrali Československý pohár. Pohárové prvenstvo im umožnilo hrať v druhej najprestížnejšej európskej klubovej súťaži Pohári víťazov pohárov.  V prvom kole PVP žreb prihral Partizánskemu nórsky celok I. F. Skjeberg, Iskra hrala prvý raz v európskom pohári. Dvetisíc divákov povzbudzovalo hádzanárky Iskry, no tie nehrali dobre. Vyhrali iba 14:12 po polčase 7:7. Po zápase boli smutné. Málokto veril, že dvojgólový náskok bude stačiť v odvete na postup. A stačil. Iskra v Nórsku podľahla po dramatickom boji o gól 10:11.

Do semifinále bez problémov

V druhom kole sa žreb polepšil a Iskre pridelil pohárového víťaza z krajiny tulipánov Van Der Voort Quintus. Zverenky trénera Jozefa Oravca vyhrali v prechádzkovom tempe doma 23:8 a 18:7 v Holandsku. Po tomto víťazstve bola Iskra v semifinále Pohára víťazov pohárov. Tam ju čakal rumunský celok Confektia Bukurešť.V Rumunsku dosiahla Iskra prijateľný výsledok 13:13. Zásluhu na bode mala predovšetkým brankárka Marta Chlpeková, ktorá chytala vo vynikajúcej forme. Odvetu v Prievidzi sledovala plná hala. Nik nepochyboval, že Iskra zvíťazí a postúpi do finále. Iskra nesklamala a vyhrala 18:11 po polčase 10:7.

Dráma až do konca

Finálovým súperom Iskry bol deviaty kolektív juhoslovanskej ligy Lokomotíva Záhreb. Partizánske československú ligu viedlo, bolo teda papierovým favoritom. Tréneri Iskry však nemali o svojom súperovi žiadne informácie. Lokomotíva bola vo výhode, štyria jej špióni sledovali zápas Iskry s rumunskou Confektiou. Výsledok doma priaznivcov Iskry sklamal, stretnutie sa skončilo nerozhodne 16:16. Šance Iskry v odvete boli minimálne. Aj druhý zápas skončil v riadom hracom čase remízou 16:16.Po prievidzskom zápase prišla za mnou športová redaktorka Mária Zavarská. Do mikrofónu som jej povedala, že v odvete vyhráme a pohár bude náš. Neverila mi a iba sa usmiala. V Záhrebe sme prehrávali o tri góly. Dievčatá sa však nevzdávali, navzájom sme sa povzbudzovali. Najťažší bol záver stretnutia. Tri minúty pred koncom sme prehrávali štrnásť – šestnásť. Za tohto stavu zahodila sedmičku Viera Tománková a ďalšiu v poradí som išla hádzať ja. Dodnes vidím tú loptu v sieti. Do konca stretnutia chýbalo štyridsaťštyri sekúnd a ja som asi z desiatich metrov vyrovnala,” spomína uderná spojka Iskry Elena Brezányová

Rozhodli sedmičky

Potom prišli na rad sedemmetrové hody. „Celé stretnutie odchytala Marta Chlpeková, ja som sedela na lavičke, mala som problémy s chrbticou. Po poslednom hvizde prišiel za mnou tréner Oravec a poslal ma do bránky. Ubezpečila som ho, že jednu sedmičku chytím. Sľub som dodržala, jednu sedmičku som chytila, druhú zastavila žrď. Naše dievčatá všetky premenili,” spomína na vyvrcholenie druhého finálového stretnutia brankárka Iskry Mária Končeková. „Fanúšikovia nás bozkávali, vyhadzovali do vzduchu, vyhrávala harmonika, ozýval sa ozembuch, tancovali sme v hale i pred ňou, každú chvíľu strieľalo šampanské. Bol to zážitok na celý život, končí Elena Brezányová.

hadzana partizánske
Pamätný vyrovnávajúci gól Eleny „Brezy“ Brezányiovej na 16:16 v Zagrebe bol najkrajšou odmenou za tvrdú cestu k víťazstvu.
hadzana partizanske
Spontánna radosť tesne po víťaznom odvetnom finálovom zápase o Pohár víťazov pohárov. Halou znela slovenčina, veď šoféri z dopravy ZDA priviezli štyri autobusy vytrvalo povzbudzujúcich fanúšikov z Partizánskeho
Víťazný pohár v rukách kapitánky Iskry Kataríny Lamrichovej
hadzana partizanske
Šťastné hráčky popretkávané vernými fanúšikmi, funkcionármi… V strede v pokľaku Anton Jašík najstarší
Víťazný pohár v rukách kapitánky Iskry Kataríny Lamrichovej. Ďalej sprava Mária Končeková, Marta Chlpeková, Elena Brezányová

foto: archív redakcie