Vylietal si nomináciu na majstrovstvá sveta

154

Počujete iba vzduch, ktorý sviští okolo kabíny. A na ovládanie nie sú žiadne gombíky, iba veľká kovová páka. Taký je vetroň. Väčšina laikov má predstavu, že vetroň je lietadlo, ktoré si len tak poletuje vo vzduchu, akoby samé od seba. Hore ho však musí najprv vyniesť motorové lietadlo, alebo vyletí za pomoci navijaku. Následne sa vetroň odpojí a začne sa jeho vlastný let. A hoci sa volá vetroň, na lietanie žiaden vietor nepotrebuje. Pri lietaní na klzáku, ako sa vetroň správne volá, sa využívajú teplé stúpavé prúdy. Pilot sa snaží zachytiť stúpajúci teplý vzduch, ktorý vetroň vynesie hore. Čiastočky teplého vzduchu mu pomáhajú dosiahnuť výšku potrebnú na prekonanie stanovenej vzdialenosti.

„Čisté“ lietanie na vetroni už ako malému chlapcovi učarovalo aj Miroslavovi Belianskému z Partizánskeho. Teraz si dvadsaťpäťročný absolvent Strednej odbornej školy letecko-technickej v Trenčíne plní sny. „Lietanie ma odjakživa lákalo. V našej rodine sa dedí z generácie na generáciu. Lietal môj starý otec a lietal aj môj otec, ktorý je leteckým mechanikom. A ja mám rovnaké zamestnanie,“ rozvíja debatu Miroslav Belianský ml. a pokračuje: „Už len ten pohľad z hora na krajinu je úžasný. Človek sedí vo vetroni sám, vyvetrá si hlavu a koncentruje sa výlučne na lietanie. Je to istým spôsobom aj relax, ale počas, no hlavne po súťažnom lete bývam dosť unavený. Súťažné lietanie na vetroni je náročný šport, hlavne čo sa týka koncentrácie, koordinácie, sústredenia ale aj kondície.“ Najskôr, ako väčšina chlapcov, hral futbal. Pôsobil v mládežníckych jedenástkach Kolačna a Šimonovian. Od svojich devätnástich rokov už začal lietať za Aeroklub Partizánske. Najskôr absolvoval výcvik a v roku 2017 prvý oficiálny súťažný štart. Krst ohňom podstúpil na majstrovstvách Slovenska, ktoré sa v rámci 37. ročníka Memoriálu Alexandra Makarenka konali na Letisku v Malých Bieliciach. V klubovej triede obsadil medzi juniormi siedme miesto. Každé dobré umiestnenie je veľkým povzbudením. „Športové lietanie je finančne náročný šport a zaberie množstvo voľného času. Keď lietam, pri vetroni som doslova od rána do večera. K tomuto športu musíte mať silný vzťah, aj preto nás na Slovensku nie je veľa. Ak mám napríklad súťaž, vstávam ráno o pol siedmej a idem spať okolo jedenástej večer. Pred štartom sa musím pripraviť a absolvovať spoločný brífing, kde sa dozviem stanovenú trať a aktuálne počasie na daný deň. Vo vzduchu následne strávim v priemere štyri-päť hodín, no a po pristátí stiahnem letové údaje pre rozhodcov a urobím jednoduchý servis, čo znamená umytie, ukotvenie a zabalenie vetroňa,“ priblížil harmonogram dňa počas pretekov Miroslav Belianský ml. Medzi jeho doteraz najväčšie úspechy sa radí druhé miesto na slovenskej súťaži Fatraglide v Martine, kde štartoval medzi juniormi v klubovej triede. Tento rok, ktorý je jeho posledným v kategórii juniorov do 25 rokov, presedlal do vyššej letovej triedy vetroňov. Udomácňuje sa v triede štandard, v ktorej sa lieta na vetroňoch s rozpätím krídiel do 15 metrov s vodnou záťažou a maximálnou vzletovou hmotnosťou 525 kg. Tá napomáha pilotom na súťažiach preletieť vytýčenú trasu rýchlejšie.

Pokračovanie článku nájdete v Tempe č. 21.

Avatar
Rady redakcie novín Tempo rozšíril v roku 1997 a odvtedy pôsobí ako športový redaktor týždenníka. Od roku 2018 je zároveň zástupcom šéfredaktora.