Vzťahová a sexuálna výchova: Ako sa k nej staviame na Slovensku?

Témy, ktoré prinášajú, sú pre niektorých odvážne alebo aj nevhodné. Môžeme ich však označiť ako nevyhnutné a kľúčové. Lektorky vzťahovej a sexuálnej výchovy z neziskovej organizácie inTYMYta – Radka Mikšík a Zuzana Bendíková vedú workshopy adresované mládeži, rodičom i ľuďom pracujúcim s mládežou. Ocitli sa tak aj v Partizánskom, kde s učiteľmi diskutovali na tému Ako sa s deťmi rozprávať o sexualite a vzťahoch. Workshop bol jednou z aktivít Regionálneho centra podpory učiteľov Prievidza a Partizánske. 

Organizácia inTYMYta funguje už viac ako 30 rokov. Jej súčasťou sú odborníčky a odborníci z oblastí výskum, sexuológia, psychológia, sexuálna pedagogika, pedagogika a iné. Venuje sa vekovo primeranej vzťahovej a sexuálnej výchove. InTYMYta je taktiež súčasťou pracovnej skupiny kurikulárnej reformy, ktorá vypracovala ciele vzťahovej a sexuálnej výchovy vstupujúce do platnosti od 2026. Lektorky vzdelávajú deti a mládež na druhom stupni základných škôl aj na stredných školách, tiež pedagogické a odborné profesie. „Nadobúdajú komunikačné zručnosti v tom, ako sa s deťmi rozprávať o vzťahoch a sexualite tak, aby to malo pedagogický a výchovno-vzdelávací zámer. Rodičov zase vzdelávame, aby dokázali so svojimi deťmi komunikovať na dané témy v súlade so svojou výchovou, hodnotami a predstavami o zdravom a bezpečnom živote a vzťahoch svojich detí,“ ozrejmila Zuzana Bendíková, ktorá je zároveň výkonnou riaditeľkou organizácie inTYMYta.

Prevencia pred násilím

Najdôležitejšími piliermi, o ktoré sa vo svojich prednáškach lektorky opierajú, sú veková vhodnosť, inklúzia, rešpekt, bezpečie a lektorská profesionalita. „Na Slovensku máme veľmi vysokú toleranciu násilia, respektíve aj jeho vysoký výskyt – každá tretia žena si zažila rodovo podmienené násilie. Desať percent dokonca sexuálne násilie. Práve vzťahová a sexuálna výchova je primárnou prevenciou pred násilím a obťažovaním,“ zdôraznila Zuzana Bendíková.

Ak budeme mať od malička informácie o tom, čo je násilie, že má rôzne podoby, kde a kedy vyhľadať pomoc, budeme sa vedieť lepšie brániť a zároveň ho nebudeme páchať. „Je dôležité aktívne počúvať druhú osobu, vnímať reč tela, komunikovať súhlas. To sú úplne základné zručnosti, ktoré, bohužiaľ, nie sú na Slovensku dostatočne vzdelávané. Dôvodom je, že dlhé roky nemáme systematickú a kontinuálnu vzťahovú a sexuálnu výchovu, ktorá by bola aktuálna a reflektovala by mediálny svet,“ poznamenala lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Radka Mikšík s tým, že týmito vedomosťami dostatočne nedisponuje často ani polícia, ktorá by mala byť bezpečným miestom, kam by sa obete násilia mali obrátiť. Problémom je, že násilie dokonca zľahčujú aj niektorí politici. „Na Slovensku máme tiež veľmi vysoký počet tínedžerských tehotenstiev, nízku návštevnosť preventívnych prehliadok a tiež zaočkovaní proti vírusu HPV, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice, penisu a ďalšie,“ upozorňuje Zuzana Bendíková.

Sexualita neznamená jedno

Je potrebné rozlišovať medzi pojmami sex a sexualita. „Sex je samotný akt, ktorý sám o sebe môže mať rôzne podoby, ale sexualita sa týka každého jedného človeka, a to už od úplného narodenia. Zahŕňa rozmanité témy, ktoré sa týkajú našich tiel, a keďže každý nejaké telo má, týka sa ho nejakým spôsobom aj sexualita. Zároveň do nej spadajú všetky druhy vzťahov, nielen romantické, partnerské, ale aj kamarátske, tie, ktoré máme s rodinou, ale aj vzťah k sebe samým,“ podotkla Radka Mikšík. Vzťahová a sexuálna výchova nás učí, ako ich udržiavať zdravé a bezpečné. „Hovorí tiež o tom, kto sme, ako sa cítime, ale aj akým spôsobom sa staráme o svoje sexuálne a reprodukčné zdravie, základnú hygienu už od malička, aj to, ako sa správame vo vzťahoch,“ doplnila. Zameriava sa na prevenciu násilia, obťažovania, šikany, diskriminácie. Cieľom workshopov je tiež upozorňovať na rešpekt, potrebu súhlasu, sebahodnotu, ale aj na nebezpečie tlaku okolia, rovesnícky nátlak či na prevenciu pred sexuálnym násilím a obťažovaním v kyberpriestore.

Mnohí dospelí sa obávajú toho, o čom deti lektorky informujú. „Veková primeranosť je kľúčovým pilierom vzťahovej a sexuálnej výchovy,“ uviedla Zuzana Bendíková. Sú stanovené vekové hranice, ktoré určujú, kedy dané témy s deťmi komunikovať. Ide o kategórie 5 – 8, 9 – 12, 12 – 15 a 15 – 18 rokov. V rámci prvej deti dostávajú základné informácie o tele, že existujú rôzne typy rodín, aby vedeli komunikovať, keď im niečo nie je príjemné. „Je to aj príprava pre vyššie ročníky na pubertu, kde je dôležitá hlavne prevencia šikany. Potrebujú sa naučiť pracovať s emóciami aj s tlakom sociálneho sveta. Aby vedeli, že to, čo vidia v reklamách, je vymyslený príbeh a vedeli to porovnať s realitou,“ priblížila Zuzana Bendíková.

Tiež porozumieť, že k ľuďom sa správame s rešpektom bez ohľadu na vek, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, pohlavie atď. Potrebujú vedieť, čo sa s ich telami deje počas puberty, keďže prežívajú chaos a stres. „V rámci vyšších kategórií sa už venujeme, samozrejme, aj romantickým vzťahom, súhlas je rozšírený o sexuálny súhlas. Rozoberáme témy sexuálneho a reprodukčného zdravia, kde sa riešia základy antikoncepcie, aké sú vôbec možnosti, ich dostupnosť, čo chcem vo svojom partnerskom vzťahu použiť na svoju ochranu pred pohlavne prenosnými infekciami alebo neželaným tehotenstvom, obťažovaniu a násiliu,“ dodala lektorka. V každej téme je zakomponovaná hodnota súhlasu. „Rodovo si v spoločnosti zažívajú omnoho viac obťažovania a násilia práve ženy. Vplývajú tu rodové stereotypy, ktoré potrebujeme vysvetľovať, aby sa násilie a obťažovanie vyskytovalo menej,“ zdôraznila lektorka.

Rozdiely medzi domácim a školským prostredím

Je potrebné si uvedomiť, že medzi školskou a domácou vzťahovou a sexuálnou výchovou sú rozdiely. Rodič bude dieťaťu dané témy komunikovať inak, čo je prirodzené. Použije napríklad vlastné skúsenosti či zážitky, ktoré v školskom prostredí svoje miesto nemajú. Učitelia a učiteľky potrebujú mať zručnosti na to, aby vedeli vytvoriť dostatočne bezpečné miesto, aby každá jedna z rodinných hodnôt bola rešpektovaná. Bez ohľadu na to, že s niekým nesúhlasíme, tak ten človek je tiež hodný rešpektu a zaslúži si bezpečie a zdravie. „Často sa to zamieňa. Potom sú, samozrejme, prirodzené pocity strachu, lebo rodič nechce, aby sa niektoré témy rozoberali s jeho dieťaťom v škole. Má pocit, že to je iba jeho úloha,“ uviedla.

Základný rozdiel je v tom, že domáca vzťahová a sexuálna výchova sa začína od úplného narodenia. Ešte predtým, ako sa dieťa narodí, sú v rodine prítomné nejaké vzťahy, ktoré na neho budú vplývať, alebo napríklad vierovyznanie. Rodičia nie vždy vedia odhadnúť, v akom veku by mali o témach s deťmi začať hovoriť. „Učíme ich, akým spôsobom s deťmi komunikovať o vzťahoch, sexe, sexualite, puberte, ako si budovať bezpečné prostredie a dôveru doma a podobne,“ ozrejmila Radka Mikšík. Pre rodičov je k dispozícii aj kniha Ja v tvojom veku…!. „Vznikla v spolupráci s českými psychologičkami. My tam vnášame pohľad sexuálnej pedagogiky,“ priblížila.

Ide o fakty, nie osobnú skúsenosť

Do škôl sú dnes v rámci Výchovy k manželstvu a rodičovstvu pozývaní aj gynekológovia, gynekologičky, ktorí síce môžu mať odborné znalosti, ale chýbajú im didaktické zručnosti či vedomosti o vekovej primeranosti. „Prípadne sú čoraz častejšie pozývané mediálne známe osobnosti, ktoré sa k téme vzťahov a sexuality vyjadrujú, avšak nie odborne. Často nemajú vedomosti ani didaktické zručnosti, niekedy ani rešpektujúce postoje. Je to problematické, pretože to evokuje, že ktokoľvek môže len tak s vlastnými presvedčeniami prísť prednášať do školy bez garancie kvality na základe dát a výskumu. My vychádzame z vedomostí, zručností a postojov, ktoré by mali mať sexuálni pedagógovia a pedagogičky, sú na to štandardy, na ktoré dbáme u našich lektoriek a lektorov. Niektoré z týchto štandardov sú napríklad pomenované aj v našej Metodike vzťahovej a sexuálnej výchovy, ktorá je dostupná zadarmo,“ spresnila lektorka.

Je nevyhnutné, aby pedagógovia vedeli, ako deťom dané témy komunikovať. „Niekedy majú dospelí ľudia dojem, že ak sú vo vzťahu, automaticky môžu rozprávať o vzťahovej a sexuálnej výchove. Čo, samozrejme, nie je pravda. Aby bola kvalitná, musia byť splnené všetky potrebné nároky,“ spresnila Zuzana Bendíková. Implementovať zmenu do vzdelávania je podľa nej náročný proces, ktorý trvá roky, keďže tu máme veľa základných škôl a desaťtisíce učiteľov a učiteliek, ktorí s tým potrebujú súznieť a potrebujú adekvátnu podporu. „Aj keď sa možno v minulosti niečo schválilo, operovalo sa s tým, či to má byť povinné alebo dobrovoľné,“ ozrejmila Zuzana Bendíková. Dobrou správou je, že učitelia, psychológovia, ale aj rodičia vnímajú potrebu o daných témach hovoriť. „Vekovo primeranú vzťahovú a sexuálnu výchovu chce v školách až 82 percent ľudí. Je to výzva, bude trvať roky, kým sa to zmení,“ zdôraznila lektorka.

Ako doplnila Radka Mikšík, akákoľvek reforma, ktorá príde, nemôže byť len reformou na papieri, ale musí učiteľom a učiteľkám poskytovať jasnú podporu nielen v poskytovaní materiálov, ale aj čo sa týka prípravy na vzdelávanie a jeho financovanie. Jednou z najhlavnejších vízií inTYMYty je, aby každý mladý človek mal vo svojom živote aspoň jednu dospelú osobu, s ktorou bude môcť komunikovať otvorene a bezpečne o zdravých vzťahoch, sexualite a všetkých témach vzťahovej a sexuálnej výchovy.

Nebezpečenstvo online priestoru

Ublížiť vedia aj poznámky a málokto si uvedomuje, do čoho môžu vyústiť. „Keď napríklad pozitívne komentujeme chudnutie, často si neuvedomujeme, aký negatívny dopad to môže mať na ďalšie fungovanie človeka, pretože nevieme, čím si osoba prechádza,“ upozorňuje Radka Mikšík. Práve chudnutie môže byť napríklad dôsledkom poruchy príjmu potravy. Daná osoba si ju ani nemusí uvedomovať. „Keď vyzdvihujeme chudnutie ako nejakú hodnotu, dávame jej jasný signál, že to, čo robí, je správne, hoci je to nezdravé. Ak chcem niečo naozaj pozitívne okomentovať, tak skôr vlastnosti alebo úspechy,“ odporúča lektorka.

To, ako sa ľudia správajú, je tiež definované spoločnosťou, ktorá ich obklopuje. Neustále na nás vyskakujú reklamy, akí máme byť štíhli, ako budeme úspešní, keď budeme takto a takto vyzerať. „Je samozrejmé, že potom majú ľudia komentovanie tiel znormalizované. Uvedomme si, že niektoré generácie sú pod vplyvom médií od približne 15 rokov. Dnešní tínedžeri však od narodenia. Vnímajú dokonalý svet, ktorý sa snaží byť na sociálnych sieťach, odkedy dostanú do ruky telefón,“ uviedla Zuzana Bendíková. Iba približne 20 percent detí sa obráti na dospelého človeka, keď sa stretne v online priestore s ubližujúcim obsahom. Rovnako máme na Slovensku aj vysoké percento detí, ktoré o tom ani nikomu nepovedia. „To je niečo, čo potrebujeme v rámci komunikácie rodič – dieťa zlepšiť, aby sa o každodennom svete v telefóne viac rozprávali,“ doplnila. Práve v online priestore sa mládež často stretáva s ubližujúcim a násilným správaním.

Ak máte záujem o workshopy s Radkou a Zuzanou, všetky potrebné informácie nájdete na stránke www.intymyta.sk. K dispozícii je aj podcast Musíme sa porozprávať, kde si lektorky prizývajú ďalšie odborníčky a odborníkov. Na názor sa pýtajú aj mládeže a dospelých ľudí.

Odkaz na Metodiku vzťahovej a sexuálnej výchovy:  
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd1PtPc5I4bY8htnGAzsYgzeUFfDvVSXiCVHo-1SJjFIVktug/viewform

Kniha Ja v tvojom veku…!
https://www.intymyta.sk/produkt/ja-v-tvojom-veku/

Foto: Monika Chupeková, Natália Zajačiková, inTYMYta, RCPU Prievidza a Partizánske