Vierka Kuklová Zahradníčková pochádza zo Šípku, no momentálne žije v provincii Bolzano s dvojročnou dcérkou a priateľom. V mieste, kde býva, dva týždne nazad mali zopár prípadov, teraz ich je takmer 380 a denne pribúdajú. Od 8. marca je s rodinou a miliónmi ďalších v karanténe. V Partizánskom má dve dospelé deti, rodičov, príbuzných. Netají, že sa o nich bojí.

Ako to vo vašej časti Talianska teraz vyzerá?

Naše mesto je ako mesto duchov. Fabriky máme zatvorené, do obchodu, lekárne smie len jeden člen rodiny, najbližšie k bydlisku, inak nás pokutujú. Na nákup máme vyhradený čas, do obchodu púšťajú len určitý počet ľudí aby bol odstup, na zemi pri pokladniach máme oddeľovacie čiary, vonku sú ľudia s odstupom aj dva metre. MHD stále premáva, no je prázdne, ak aj niekoho uvidíte, tak len s maskou a rukavicami. Ak idete do práce, musíte mať so sebou papier, ktorý dovoľuje presun z miesta bydliska do práce.

Okrem nákupu chodíte aj von?

V prípade, že máte dieťa alebo psa, môžete pred dom na pol hodinu. Nie sú povolené žiadne návštevy, s rodinou a priateľmi komunikujeme cez telefón. Denne vidieť sanitky a pohrebné autá, záchranárov v oblekoch. Ľudia, ak sa stretnú, pozdravia sa hlavou a doslova nedýchajú. Lietadlá nelietajú, počuť iba vtáky, je ticho. My sme zatiaľ v poriadku, ale človek si uvedomí situáciu až, keď sa ho to začne týkať. Teraz sme sa dozvedeli, že 57-ročný sused je pozitívny, jeho žena pracuje v domove dôchodcov, takže obavy sa stupňujú.

Ako v karanténe trávite čas?

Robíme to, na čo sme nemali čas, venujeme sa jeden druhému, v domácnostiach príbuzní medzi sebou oveľa viac komunikujú. Nám tento čas vypĺňa dcérka, ktorá nám stihla krásne „vymaľovať“ steny bytu.

Situácia s chorými sa každý deň zhoršuje…

Áno, v Taliansku je veľmi vážna situácia, denne zomiera viac ako 400 ľudí. Študenti z oblasti medicíny, ktorým do ukončenia chýbali  tri mesiace, boli povolaní do terénu pomáhať. Lekári sa musia každý deň rozhodnúť, koho zachránia a koho nechajú umrieť. Prosia nás s odreninami  od respirátorov a slzami v očiach: „Pomôžte nám, aj seba a ostaňte doma, inak zomriete.“ V lokálnej televízii dnes povedali, že veľa starých ľudí a ľudí s oslabenou imunitou, bohužiaľ, umrie. Je to kruté, ale je to tak.

Bojíte sa?

Či sa bojím? Áno, bojím, a veľmi. Nielen o seba a rodinu v Taliansku, ale aj o tú v Partizánskom. Mám tam svoje dve deti, mojich najdrahších rodičov, sestry, v Trenčianskom kraji mám tiež rodinu. Mám o nich strach a neviem, kedy ich znova objímem.

Čo hovoríte na vývoj na Slovensku?

Podľa mňa slovenská vláda začala konať neskoro. Vedeli že, Slováci sa budú vracať domov zo zahraničia lebo zatvorili hotely, no nikto ich nekontroval. Teraz sa aj tí nakazení pohybujú medzi vami, pričom príznaky sa prejavia neskôr, no to už môže byť neskoro pre vás. Aj v Taliansku  máme veľa ľudí pozitívnych, ktorí sú bez teploty, kašľa, sú ale nosičmi vírusu.

Čo by ste odkázali domov?

Talianske rodiny, ktoré majú rodičov, starých rodičov v nemocnici, plačú. Nemôžu svojim blízkym zavolať a povedať im, že ich ľúbia. Uvedomte sa, prosím. Slovensko nemá také zdravotníctvo, nebude vás mať kto zachrániť. Naši starí rodičia bojovali za nás, my bojujme za nich a za seba,  a to tak, že budeme doma. Nestojte v rade v Lidli kvôli akciám. Nespoliehajte sa na to, že ste mladí, buďte zodpovední k sebe aj k druhým. Robte to, čo my až teraz, buďte doma, aby váš potlesk mal zmysel. Slovensko je moja rodná zem a chcem sa na našu pôdu vrátiť. Zachráňte ju!

foto: archív Vierky Kuklovej

SÚVISIACE ČLÁNKYVIAC OD AUTORA