Prázdniny ako lusk: Rekreačné stredisko v Hornej Vsi bolo kedysi vyhľadávaným dovolenkovým letoviskom

Stredisko pri Hornej Vsi, miesto pionierskych táborov, zažívalo kedysi svoju slávu a letné prázdniny strávené v náručí prírody si tam každoročne užívali stovky detí nielen zo Slovenska, ale aj spriatelených krajín.

Pre rodičov bol do veľkej miery vykúpením popri ich zamestnaní v obuvníckom podniku, pre deti zase pevnou súčasťou letných prázdnin. Reč je o niekdajšom Rekreačnom stredisku a pionierskom tábore v Hornej Vsi, do ktorého za socializmu každoročne prúdili stovky detí a ktorý mal význam aj z hľadiska rekreačnej starostlivosti o pracujúcich. „Umiestnenie tábora je pri dvoch horských potôčkoch. Samotná výstavba tábora je prevádzaná v tesnej blízkosti zbúraného objektu, ktorý počas Slovenského národného povstania zničili Nemci vyhodením do vzduchu,“ týmito slovami v roku 1960 predstavili noviny Úderník prostredie, v ktorom vyrastal nový pioniersky tábor. Dve z troch budov mali byť dokončené ešte v závere roka 1959.

Lomská dolina v lone prírody

Pamätníci vedia, že za ich výstavbou boli nielen zamestnanci Okresného stavebného podniku Partizánske, ale aj stovky šikovných rúk pracovníkov z rôznych úsekov fabriky, ktorí tam odrobili vyše 16 000 brigádnických hodín so žiakmi odborného učilišťa, len aby stihli termín pred letnými prázdninami. Plody ich spoločnej práce boli napokon dané do užívania načas v roku 1960: „V sobotu 2. júla bol slávnostne otvorený pioniersky tábor ZS ROH nášho závodu. Tábor je v malebnom prostredí hôr za Hornou Vsou. Odborová organizácia ho za aktívnej pomoci nadriadených orgánov vybudovala takmer za milión korún.“ Už 4. júla prišli do tábora prvé deti zamestnancov podniku, počas prvých letných prázdnin sa ich tam vystriedalo 370.

Ďalšia chata s kapacitou 60 lôžok bola v rekreačnom stredisku v Hornej Vsi skolaudovaná 28. júna 1972. Na jej výstavbe sa značne podieľali pracovníci opravárenského závodu: „Veď bez elektrikárov, vodoinštalatérov, stolárov a pracovníkov z podobných odborov by sme sa dnes netešili tomu, že máme lepšie rekreačné možnosti v prekrásnom horskom prostredí,“ informoval Úderník v tej dobe. V novej chate trávili svoje letné prázdniny nielen slovenské a české deti, ale v rámci výmenných rekreácií aj mladí ľudia z vtedajšieho NDR, Maďarska, Juhoslávie či zo Sovietskeho zväzu. Tí mali radosť nielen z okolitej prírody, ale aj kúpaliska, ktoré patrilo k areálu tábora.

Do kroniky pionierskeho tábora sa zapísal aj 26. jún 1986, deň slávnostného otvorenia hospodársko-ubytovacieho pavilónu s kapacitou 112 lôžok, ktorého výstavba trvala necelé tri roky. Rozpočtové náklady na výstavbu tohto zariadenia predstavovali 10,4 milióna korún. Hneď po otvorení vítal prvých návštevníkov. Redakcia Úderníka pri tejto príležitosti pripravila fotoreportáž: „Koľko asi vajec a cibule treba na prípravu praženice na raňajky pre vyše 200 stravníkov? Je to 600 vajec a 2 kg cibule.“ Raňajky chystali v kuchyni už skoro ráno, aby bol dodržaný presný program a časový rozvrh načrtnutý na táborovom zrkadle a nástenkách. Keď odbila siedma hodina, ozval sa rozhlasový budíček: „Dobré ráno, deti, vstávame, nástup na rozcvičku!“ Z chatiek Dolina I, Dolina II i nového pavilónu, ktorý počas prvej rekreácie v roku 1986 podstupoval zaťažkávaciu skúšku, vyklusali kŕdliky detí s vedúcimi. Rozcvičkou na čerstvom vzduchu privítali nový deň a ten už ďalej pokračoval rôznymi aktivitami, ale aj výletmi do okolia: „Čo deň, to nový zaujímavý program, športový, zábavný, poučný, tak ako to už v pionierskom tábore býva.“

Stredisko malo využitie aj v zime

Príroda pri Hornej Vsi nebola vyhľadávaným miestom iba počas leta, ale aj v zimných mesiacoch. Súčasťou zimnej rekreácie boli lyžiarske výcviky detí a preteky v slalome, ktoré ich zavŕšili. Ako sa píše v Úderníku v marci 1986, „deťom z tábora pri lyžovaní počas celého pobytu slúžil lyžiarsky vlek Tatrapoma, ktorý im pomáhal pri zdokonaľovaní ich lyžiarskeho umenia.“ Dnes už život v stredisku niekdajšieho pionierskeho tábora nepulzuje tak ako kedysi. Minulosťou je i neďaleký lyžiarsky vlek, ktorý bol medzičasom rozobratý a svedkom jeho niekdajšej existencie sú len pozostatky v podobe nosných stĺpov a nefunkčného osvetlenia.

Foto: archív redakcie, mš