Zberateľ z Partizánskeho precestoval Slovensko, aby skompletizoval unikátnu kolekciu

Zberateľstvo ako srdcová záležitosť? Pre Partizánčana Juraja Krasulu to nie je len fráza. Minulý rok sa pustil do odvážneho projektu, ktorý ho zaviedol na cestu naprieč celým Slovenskom. Jeho cieľom bolo skompletizovať nevšednú zbierku a prekonať tak hranice bežnej záľuby.

V júli a auguste podnikol „letnú púť“, ktorá mu zabrala 45 dní a absolvoval v rámci nej 7 000 kilometrov. Navštívil 109 mestských úradov a 8 úradov vyšších územných celkov, aby skompletizoval zbierku erbov slovenských miest vyobrazených na odznakoch. Svojou vášňou pre zberateľstvo sa bývalý dlhoročný poslanec MsZ v Partizánskom netají. S nadšencami s podobnou záľubou sa stretáva v Klube filatelistov 52-40 a rád priloží ruku k dielu k projektom, ktoré majú za cieľ propagovať mesto Partizánske a majú zároveň zberateľský charakter. Takto sa podieľal na vydaní nulovej eurobankovky, ktorá išla do obehu pri príležitosti 80. narodenín mesta, stál pri vydaní poštovej známky s vyobrazením Vodného hradu a spolu s Petrom Múčkom vydali publikáciu Baťovany-Partizánske na pohľadniciach.

Symbolika miest na odznakoch

Napriek tomu, že jeho zberateľský záber je pomerne široký – venuje sa známkam, drobným minciam i bankovkám, odznaky ho zaujali svojou symbolikou a odzrkadlením histórie a identity jednotlivých miest. „Zopár odznakov som mal už v minulosti, ale nevenoval som im pozornosť. Vlani v apríli som si povedal, že si ich skatalogizujem, zistím, koľko toho mám. Pozrel som si na internete, koľko miest je na Slovensku, porovnal s tým, čo som aktuálne mal a v tejto súvislosti sa prirodzene objavila myšlienka – pokúsim sa zohnať odznak každého slovenského mesta. Cez leto som sa vydal na púť,“ začína rozprávanie o svojom projekte.

V súčasnosti majú svoj erb všetky mestá na Slovensku, štyri z nich však nemajú odznak s vyobrazením erbu, a to Krásno nad Kysucou, Gbely, Spišské Podhradie a Veľké Kapušany. Ďalších päť miest – Krompachy, Spišská Belá, Nemšová, Dudince a Sereď – majú nový erb, ale nemajú odznak s novým erbom.

Erby ako historické pramene

Väčšina miest má odznakov niekoľko, mnohé odrážajú históriu mesta. „Mestské erby neposkytujú iba radosť, ale aj poučenie. Majú na Slovensku vyše 700-ročnú tradíciu, a preto sú najmä mnohovravnými a nezastupiteľnými historickými prameňmi. Čo sa týka mestských symbolov, tie najstaršie sa objavujú v 13. storočí. Hradby s bránou a vežami, napríklad v Bratislave, majú ešte predheraldický pôvod, odzrkadľujú jej vtedajší charakter opevneného mesta. Symbol Banskej Štiavnice s motívom baníctva pochádza ešte z 12. storočia, je jedným z najstarších mestských symbolov,“ vysvetľuje Juraj Krasula.

Erby sa začali mestám v Uhorsku, do ktorého patrilo aj Slovensko, udeľovať v druhej polovici 13. storočia. Mnohé z nich boli inšpirované štátnym znakom Uhorska, ktorý zobrazoval strieborný kríž na červenom pozadí. V priebehu storočí sa mestské erby menili. Mnohé mestá stratili pôvodné a prijali nové. Pomerne bežné boli motívy kríža, ale aj vyobrazenia hradných múrov, veží alebo patrónov.

„Podľa môjho názoru, najväčším smútkom zberateľa je to, keď máte všetko. Zberateľstvo je krásne v tom, že vám niečo chýba. Ste motivovaní to nájsť, hľadať a je úžasným šťastím, keď v nejakom starom kufri, kde je všeličo pohádzané, nájdete odznačik, ktorý vám chýba a možno stojí euro, dve. Ale vy ste šťastný, ako keby ste ho kúpili za 5-tisíc eur, lebo to vám práve chýbalo. Toto je ten dobrý adrenalín, ktorý človek dostáva, keď sa venuje zberateľstvu. Zbierky sú pre mňa vášeň, teším sa z nich, vypĺňajú môj čas. Keď sú aj ťažšie chvíle v živote, tak sa k nim vrátim a celkom odídem od starostí. A navyše to má pre mňa aj tú pridanú informačnú, vzdelávaciu hodnotu a tiež príbehy, ktoré sú za tým.“

Juraj Krasula

Pre erby miest, ktoré získali štatút mesta v novodobých dejinách Slovenska, sú typické motívy súvisiace s tradíciami, významnými udalosťami. Avšak obsahujú aj prvky, ktoré odkazujú na charakter mesta či hospodárstvo v regióne. Podobne vznikol aj erb mesta Partizánske. Kombinuje viaceré motívy – obuvnícku výrobu, symboliku ruží s vrchom Šípok ako prírodnej dominanty, nástroje lemeš, čerieslo a snop predstavujúce poľnohospodársku výrobu a tri hviezdy symbolizujúce Pannu Máriu, ktorej je zasvätený šimonoviansky kostol.

Na cesty s odhodlaním

Na otázku, prečo sa rozhodol skompletizovať práve odznaky slovenských miest, Juraj Krasula odpovedá: „Keď sa chcete historicky pozrieť na Partizánske, môžete nazerať z rôznych pohľadov. Každé to obdobie malo svoje významné črty, ktoré sa snažilo dostať na odznak. Či to boli fabriky, inštitúcie, športové kluby, školy… Odznak je vyjadrením erbu. Páčilo sa mi, že ak má dnes takmer každé mesto svoj erb, vieme ich dať dohromady a uzavrieť túto kolekciu.“ Aj to motivovalo Partizánčana, aby sa v júli a auguste odhodlal navštíviť vyše sto mestských úradov a osem úradov vyšších územných celkov.

„Na cesty som sa vydal s tým, že sa nedám vyhodiť. Keby ma aj odbili, mal som nachystaných 5 možností – turisticko-informačná kancelária, kancelária prvého kontaktu, vedúci odboru kultúry, prednosta, primátor – tieto miesta a osoby som bol odhodlaný navštíviť a kontaktovať. Musíme sa predsa dopátrať odznakov, hovoril som si. A neodišiel som, pokým som toto neabsolvoval, samozrejme, s pokorou a slušne,“ hovorí Juraj Krasula.

Vo väčšine prípadov sa stretol s ochotou a z návštevy si odniesol jeden, niekedy aj viac odznakov. Napríklad, Bratislava ich má viac a zháňali sa ľahšie. Zažil však aj menej príjemné situácie: „Keď som sa stretal s neznalosťou. Mali ma za dílera a pýtali sa ma, čo predávam. Keď som sa však predstavil ako zberateľ a povedal som, koľko miest som už navštívil, ochotne mi otvorili dvere.“

Je to o radosti

Pri prehliadaní si masívnych albumov, v ktorých má zberateľ starostlivo v jednotlivých puzdierkach uložené a zoradené odznaky s popisom miest, sa natíska otázka, ktorému odznaku prisudzuje to svoje naj. „Je ťažké povedať, čo je naj. Mestá sú rovnocenné. Akurát sa odlišujú v tom, koľko odznakov vydali. Sú také, ktoré ma potešili viac, lebo sa ťažšie hľadali, napríklad ma tešia odznaky malých miest, ktoré som si doniesol z veľkej diaľky – Moldava nad Bodvou, Jelšava. Najstarší odznak v mojej zbierke je z Detvy. A musím povedať, že nie všetky som získal len na úradoch. Navštívil som aj viacerých slovenských zberateľov, rôzne burzy, aukcie, reagoval som na ponuky na internete,“ vymenúva.

Zbierka ako taká pre neho nemá vyslovene veľkú finančnú hodnotu. „Skôr tú časovú, že som jej venoval množstvo času a keď to už mám skoro kompletné, teším sa z toho, ako dobre to vyzerá a môžem sa o túto radosť podeliť s ostatnými.“

Naposledy sa s ňou mohol pochváliť pred odborníkom naslovovzatým – heraldikom Ladislavom Vrtelom, pôsobiacim v Štátnom archíve v Bratislave a hlavným štátnym radcom pre heraldiku. Stalo sa tak v novembri v Topoľčanoch na slávnostnom otvorení výstavy Slovensko v štátnej symbolike, ktorej autorom je práve Ladislav Vrtel.

Na podujatie a stretnutie s ním si zberateľ priniesol aj svoju unikátnu sadu, aby ju mohol prezentovať významnému hosťovi: „Kúpiť si obraz za milióny eur a mať ho len doma pre seba, je pre mňa šialenstvo. Ale urobiť zbierku, ktorú môžete sem tam niekomu s podobným nastavením ukázať a zdieľať svoju radosť z nej, to ma napĺňa a teší. Bolo to príjemné stretnutie, je to veľmi milý človek, obdivujem jeho prácu a vážim si ju.“

Foto: mš, archív J. K.