Partizánske: Rómsky občiansky výbor s účasťou zástupcov splnomocnenca i obyvateľov 208-ky

Rómsky občiansky výbor má pomerne dlhú históriu. Vznikol v závere roka 2012 po Pochode za práva slušných ľudí. Od začiatku ho tvorili zamestnanci radnice, sociálne pracovníčky, členovia Mestskej rady v Partizánskom, ktorí sa s voľbami menili, ako aj príslušníci mestskej či štátnej polície. Intenzita stretávania sa však upadla, keďže Rómovia o tento spôsob komunikácie stratili záujem. Situácii nepomohla ani pandémia koronavírusu.

V utorok 5. marca sa na danom občianskom výbore zúčastnili aj zamestnanci Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity – Eduard Čonka, Marián Balog a Zuzana Blaháková. V úvode primátor Jozef Božik informoval, že na Námestie SNP sa vrátia kombinované hliadky tvorené príslušníkmi mestskej polície a psovodmi z Okresného riaditeľstva v Prievidzi. „Keďže iné páky nemáme, aj naďalej budeme presadzovať politiku trikrát a dosť, čo znamená, že tolerancia priestupkov voči slušnému správaniu je obmedzená,“ skonštatoval primátor.

O osude rozhodnú nájomcovia

Predmetom diskusie bola budúcnosť bytových domov č. 204 a 208. V prvom prípade vedenie mesta uistilo, že bude hľadať finančné prostriedky na modernizáciu objektu. „O bytovom dome č. 208 si rozhodnú sami obyvatelia. Ide o dve podmienky, jednou je správanie, druhá je platenie nájomného. Jednou z vecí, ktorá sa nám v iných bytových domov ukázala ako efektná, je kombinácia rómskych i bielych nájomcov. Treba si uvedomiť, že zastupujem všetkých obyvateľov mesta a tí majú nejaké očakávania, ak sa necítia bezpečne, vnímajú problém s etnikom, či už na námestí, Nábrežnej ulici, alebo napríklad v parku,“ pokračoval Jozef Božik.

Kroky mesta ocenili

Na stretnutie prišli aj príslušníci štátnej polície – tzv. referenti špecialisti pre rómsku komunitu, ich úloha je podľa odborníkov na rómsku komunitu podstatná, takisto ako Mestská občianska a poriadková služba. Riaditeľ Odboru regionálnej koordinácie z úradu splnomocnenca vlády Eduard Čonka ocenil absenciu segregácie v meste, teda, že už neexistujú lokality, kde žijú výhradne iba Rómovia, alebo že deti z tohto etnika nie sú vyčlenené, naopak, sú zaradené do školského procesu spolu s ostatnými.

„Boli by sme radi, keby sa podarilo dosiahnuť to, aby vzťahy medzi etnikom a majoritou boli aspoň štandardné. V tejto súvislosti náš úrad vie poskytnúť spoluprácu a súčinnosť pre riešenie potrieb mesta. Všimli sme si, že v samotnej komunite sú nezhody medzi slovenskými a olašskými Rómami, aj to prispieva k problémom. Kultúra Rómov je iná, nemôže byť však na úkor spolunažívania,“ zhodnotil Eduard Čonka s tým, že projekty ako terénna sociálna práca či komunitné centrá majú za úlohu obrusovať hrany spolunažívania. „Zároveň poskytnú asistenciu ľuďom, ktorí sú napríklad na hranici chudoby a chcú sa z bludného kruhu vymotať,“ povedal riaditeľ odboru.

Ozvali sa aj obyvatelia bytovky

Na stretnutí odznela aj informácia, že v prípade, ak sa o Rómov zaujímajú médiá, snaha udržiavať poriadok sa v tejto bytovke mení. Jeden z obyvateľov, ktorý sa zúčastnil na výbore, však oponoval, podľa neho sa Rómovia o poriadok snažia neustále a služba sa dodržiava celý týždeň. „Nemyslím si, že záleží na našom správaní, 208-ka pôjde nakoniec dole aj tak,“ povedal Róm žijúci v danom bytovom dome. „Snažíme sa, sám som vnútrajšok niekoľkokrát vymaľoval, dali sa pri vchode nové poštové schránky. Viem, že tam býva dosť malých detí, ja ich sám  neustrážim, aj keď rozumiem, že za ne zodpovedajú rodičia,“ skonštatoval obyvateľ bytovky. Podľa primátora deti žijú aj v iných bytových domov a v nich problémy nie sú.

Pridala sa aj ďalšia obyvateľka bytovky, ktorá v objekte žije už viac ako 30 rokov a má 13 detí. „Dvadsať rokov sme žili v jednoizbovom byte 14 ľudia, nakoniec sa nám podarilo získať iný. Nezhody nikdy neboli, pokiaľ bývali spolu bieli a Rómovia. Teraz je však problém, lebo je tu kombinácia nás a olašských Rómov, ktorí majú iné formy života ako my. My chceme žiť ako normálni ľudia, sami vidíme, čo robia na námestí, akí sú vulgárni, pľujú po ľuďoch. Moje deti nič také nerobia, nekradnú, vedia pozdraviť a snažia sa žiť slušným životom. Prečo by som ja ako 62-ročná osoba, ktorá prežila desiatky rokov v tomto bytovom dome, mala odtiaľ odísť,“ pýtala sa žena.

Kamery i platenie nájomného

Zástupcovia splnomocnenca navrhli samospráve organizovať Rómsky občiansky výbor častejšie, podľa primátora je intenzita stretnutí raz za pol roka postačujúca. „Každý týždeň budú zamestnanci Správy majetku mesta objekt fotiť aj zvonka aj zvnútra, aby sa videlo, aký poriadok sa udržiava. Sú tam namontované kamery, budú sa odkladať aj zábery z nich. Na najbližšie stretnutie opäť zavoláme zástupcov splnomocnenca pre rómske komunity, zábery im ukážeme a spoločne vyhodnotíme, ako pokračuje situácia s bytovým domom č. 208,“ uzavrel Jozef Božik s tým, že o deložovaní bude rozhodovať aj platobná disciplína. V závere bol určený domovník, ktorý podľa prítomných obyvateľov v bytovom dome chýbal. Stal sa ním Jozef Rihár.

Foto: mtp, kj