Pavilón Osemdesiatky v Partizánskom sa v sobotný večer 31. mája premenil na dejisko cestovateľského festivalu. Prednášky tohto typu tu nie sú ničím výnimočným a z času na čas sem prídu o svojich zážitkoch z ciest porozprávať nadšení svetobežníci a donesú tak kúsok sveta aj do malého Partizánskeho.
Tentoraz si Občianske združenie Cestou necestou pripravilo pre návštevníkov dve prednášky a návštevníci si mohli vypočuť, aké to je prebrázdiť Austráliu na bicykli a dozvedeli sa, prečo Nepál dokáže meniť ľudské životy.
Prednášky o cestovaní nie sú vôbec nudné, ako by sa mohlo zdať, keď sa povie slovo prednáška. Práve naopak. Cestovanie je samo osebe hádam to najzáživnejšie a najpodnetnejšie, čo si človek môže sám sebe dopriať, lebo nielenže pri tom spoznáva sám seba v situáciách, ktoré bežne nezažíva, ale objavuje i nové prostredia, spoznáva ľudí, zvyky a kultúry.
Zážitky z cestovania sú neprenosné a zvyknú byť návykové – kto raz vyrazí na cesty, nevie povedať nie ďalším výletom. Potvrdili to aj sobotní hostia – Peter Božík a Tomáš Pastierik, ktorí cestovateľskej vášni celkom prepadli a svoje postrehy z ciest posúvajú ďalej prostredníctvom takýchto besied.
V päťdesiatke sám naprieč Austráliou
Vydať sa v päťdesiatke sám do Austrálie s cieľom učiť sa angličtinu a na bicykli prejsť 4000 kilometrov, to je príbeh, ktorý život napísal Petrovi Božíkovi v roku 2022. Štyritisíc kilometrov zo severu na juh Austrálie je trasa, ktorú by sme mohli prirovnať ceste z Fínska do Turecka a presne takýto úsek si naordinoval Slovák, ktorého do cudziny zaviedla chuť splniť si sen, ale aj upratanie si svojich rozbúrených myšlienok.
O pobyte v krajine protinožcov na tri mesiace dlho neuvažoval – rozhodol sa rýchlo, svoj verdikt oznámil doma i v práci a o pár týždňov bol ubytovaný v dome hostiteľskej rodiny na severe štátu. Istý čas si vyhradil na učenie angličtiny a spolu s ďalšími študentami z celého sveta chodil do jazykovej školy.
Päť týždňov v škole ubehlo ako voda a do odletu na Slovensko ostávalo dosť času na to, aby sa Trenčan posadil na bicykel, ktorý si priniesol so sebou, a vydal sa zo severného mesta Cairns do južného Sydney. Nebola to cesta ľahká. Ani fyzicky, ani psychicky. Ale hoci bola náročná po viacerých stránkach, na Petra mala terapeutický účinok.
A to aj napriek tomu, že spával v stane v austrálskej divočine, každý deň prekonával seba i nové výzvy a hoci sa profesijne živí servisovaním bicyklov, údržba toho jeho mu dávala na ceste v Austrálii poriadne zabrať. Cesta naprieč najmenším svetadielom mu ukázala, že nikdy nie je neskoro splniť si svoje sny a že práve v náročnejších životných obdobiach, kedy si človek siahne na svoje dno, sa môžu formovať tie najkrajšie začiatky a rodiť sa nezabudnuteľné zážitky.
Nepál: Krajina, ktorá mení životy
O prekonávaní samého seba a nahliadnutí na svoj život z úplne inej perspektívy sa rozrozprával aj organizátor podujatia Tomáš Pastierik, ktorý do Partizánskeho priniesol závan Nepálu a jeho nezameniteľných hôr. O tom, že ide o skúseného cestovateľa, presvedčil Topoľčanec partizánske publikum už v minulosti, kedy na inej prednáške priblížil svoje zážitky z Pakistanu a Indie.
Ak si predstavujete, že Tomáš mal výlety do týchto krajín starostlivo naplánované, mýlili by ste sa. Tomáš rád improvizuje a na cesty sa vydáva často bez plánu a stopom. O to pútavejšie je aj jeho rozprávanie a počas sobotnej prednášky sme zistili, ako mu krajina ôsmich najvyšších štítov sveta, vrátane toho najvyššieho – Mount Everestu, zmenila život. Pred desiatimi rokmi sa tam totiž ocitol prvýkrát, iba týždeň po ničivom zemetrasení, pri ktorom zomrelo množstvo ľudí.
Odvtedy sa do Nepálu vrátil niekoľkokrát, absolvoval veľa vysokohorských výstupov a dnes sprevádza druhých cestovateľov na ceste za ich zážitkami. Nepál sa stal jeho druhým domovom aj vďaka ľuďom, ktorých tam spoznal – odlišne uvažujúcich, v niečom pokojnejších a pokornejších, ale najmä veľmi srdečných a láskavých.
Obzvlášť emotívna bola videonahrávka, ktorú Tomáš pustil publiku v rámci prezentácie Nepálu. Zhováral sa v nej s budhistickou mníškou v kláštore Kopan – so ženou, ktorá pred dvadsiatimi rokmi utiekla z Tibetu okupovanom Čínou. Po celý tento čas sa nevidela s rodičmi, ktorí ostali doma. Čína im odobrala pasy a ich dcéra nedostala možnosť vrátiť sa, aby ich navštívila. „Zaujímala ma jednoduchá vec, či je v kláštore šťastná. Vravela že áno, lebo tam majú svojho Dalajlámu, ktorý sa im denne prihovára. Ale chýbajú jej rodičia, ktorých od svojho odchodu do Nepálu nevidela a zrejme už ani neuvidí. V Tibete totiž verejne nemôžu praktizovať svoju vieru, iba tajne doma. Preto je šťastnejšia v kláštore. Natáčať som prestal predčasne… na konci, pri spomienke na rodičov, sa objavili aj slzy a bol to príliš silný moment aj pre mňa,“ zaspomínal si Tomáš na jeden z veľmi emotívnych rozhovorov z jeho ciest po Nepále.
Sobotný večer tak nebol len o dvoch skvelých prednáškach, ale aj o pripomenutí si, že odvaha a vystúpenie z vlastného pohodlia nám môžu zmeniť život, alebo nám prinajmenšom pomôžu uvedomiť si niečo, čo je v bežnom živote zastreté práve tou každodennou rutinou. Peter a Tomáš ukázali, že aj z Partizánskeho môžeme nazrieť do vzdialenejších kútov sveta a nájsť inšpiráciu pre vlastnú cestu – či už tú objavujúcu neprebádané miesta, alebo tú, ktorá vedie k vlastnému pokoju a poznaniu.
Viac o svojich zážitkoch z ciest prinášajú cestovatelia na svojich instagramových účtoch:
Foto: IG Petra Božíka a Tomáša Pastierika
![](https://novinytempo.sk/wp-content/uploads/2026/02/Banner-bok.jpg")