V pondelok 2. novembra vo večerných hodinách zasiahla svet smutná správa o teroristickom útoku. Spáchať ho mal stúpenec organizácie Islamský štát v samom centre Viedne, prakticky len niekoľko desiatok kilometrov od slovenských hraníc.

Pri útoku zahynuli štyria ľudia a vyše 20 bolo zranených, medzi nimi i jedna Slovenka. V reštaurácii blízko Schwedenplatz, jedného z miest, kde sa streľba odohrala, mal v ten večer službu aj Pavol Kňaze z Partizánskeho, ktorý tam pracuje ako čašník od roku 2012.

Výbuchy pripomínali ohňostroj

„Náš podnik má dobré meno a je dosť navštevovaný, či už turistami alebo domácimi. Inak tomu nebolo ani v ten deň. Večer pred avizovaným lockdownom vyšlo do ulíc mnoho ľudí s cieľom sadnúť si niekde na kávu, na zmrzlinu, večeru,“ opisuje 39-ročný Partizánčan atmosféru príjemného pondelkového večera. „Aj u nás bolo plno. Mal som zmenu na záhradnej terase našej reštaurácie, kde sme sa spolu s dvomi kolegami starali o približne sto hostí. Tí popíjali, bavili sa, čítali si pri káve a drinku,“ rozpráva Pavol. Nikto ani len netušil, ako sa pokojný večer razom zmení na drámu.

partizancan prezil utok vo viedni

partizancan prezil utok vo viedni

„Krátko po 20. hodine som začul výbuchy. Ešte som sa pozrel hore na oblohu, či nezbadám ohňostroj, ale nič som nevidel. A tak som tomu nevenoval pozornosť… Asi po minúte prišla opäť séria výbuchov. To som už spozornel, hovorím si v duchu, že to neznie ako ohňostroj,“ vraví pre redakciu. Vtom zbadal pani, ako náhlivo beží. „Vtedy mi prvýkrát napadlo, čo keby? Naozaj sa to môže stať aj teraz a tu,“ spomína si na svoje myšlienkové pochody z pondelkového večera.

Utekali preč z terasy

Rýchlo ich však zahnal preč a pokračoval vo svojej práci, keď rany zazneli znovu, ale už bližšie. „Vzápätí vidím skupinku ľudí utekať smerom od miesta, kde sa ozývali rany. To sa už aj ľudia v reštaurácii začali obzerať, čo sa deje. Hostia pri jednom stole mi akurát platili a vedľa nich sedeli moje kamarátky, ktoré som poznal, lebo k nám chodia často. Upierali na mňa znepokojený pohľad, s otázkou, čo sa deje. Hovorím, že neviem, ale mám z toho divné, zmiešané pocity. Vtom opäť rany, ale už naozaj blízko. Masa ľudí začala utekať a s nimi sa bez váhania zdvihli všetci hostia v našej záhrade, ktorá bola v sekunde prázdna,“ opisuje priebeh situácie Pavol tak, ako ju zažil na vlastnej koži.

partizancan prezil utok vo viedniAko pokračuje: „Ja som, samozrejme, tiež rýchlo ustúpil, vkĺzol som do reštaurácie, kde ľudia ešte sedeli, ale vystrašene na mňa pozerali a dožadovali sa odpovede na otázky. Nestačil som ani vyzvať tých, ktorí sedeli pri oknách, aby si odsadli a presunuli sa dozadu, do reštaurácie, keď prišli ďalšie rany a guľky zasiahli aj náš presklený podnik.“

Strach o život

Rozbíjajúce sa sklo na oknách reštaurácie v momente spustilo paniku a chaos. „Všetci začali utekať smerom od vchodu do zadnej časti reštaurácie, kde sú schodíky a tam sa to nahustilo panikáriacimi ľuďmi, skákali tam cez seba hlava-nehlava,“ opisuje Pavol chvíle, kedy si aj on uvedomil, že situácia je viac než vážna. Hostí rýchlo nahnali do suterénu.

Kuchyňa praskala vo švíkoch, vystrašení ľudia sa chúlili pod stolmi. Ja som sa náhlil zamknúť zadný vchod, medzitým niekto z kolegov zavrel hlavný vchod, ktorý je ale celý, rovnako ako aj bočná stena podniku, zo skla, a tak sme videli všetko, čo sa vonku deje… Zhasli sme svetlá a oči upierali na ulicu. Veľa dievčat plakalo…, vykresľuje vypätú atmosféru vnútri podniku a uznáva, že mu vtedy nebolo všetko jedno.

Polícia reagovala rýchlo

Uľavilo sa mu až vtedy, keď vonku uvidel policajtov a špeciálne jednotky: Musím povedať, že rakúska polícia zareagovala extrémne rýchlo. Od prvých výstrelov uplynulo asi osem minút, čo som na mieste zazrel špeciálne jednotky.“ Podľa jeho slov prišiel asi po hodine policajt, ktorý usmernil hostí v reštaurácii. Tí mali odísť zadným vchodom, kde to bolo v danej chvíli už zaistené a bezpečné.

„Väčšina zákazníkov doslova utiekla, niektorí zostali spolu so zamestnancami v podniku,“ spomína si Pavol s tým, že v tej chvíli ešte stále nevedel, čo sa presne deje. „Vonku sa už pohybovali stovky policajtov, a tak som sa už cítil bezpečnejšie. Nakoniec si špeciálne jednotky a policajti zriadili u nás v reštaurácii veliteľské stanovisko, odkiaľ koordinovali celú operáciu vo Viedni,“ potvrdzuje rodák z Partizánskeho.

„Po čase nám policajti dovolili ísť na záhradnú terasu, kde sme pozbierali veci, ktoré si tam ľudia v panike pri úteku nechali. Kabáty, tašky, mobily…,“ vraví Pavol a dodáva, že v tej chvíli bolo okolie už plné policajtov a vyšetrovateľov, centrum mesta bolo uzavreté a celá Viedeň monitorovaná. Po tom, čo ho polícia vypočula, mu bolo dovolené odísť. „Bolo to asi štyri hodiny od prvých výstrelov. Od tých rán, o ktorých som ani len netušil, že sú dielom šialenca, ktorý strieľa po ľuďoch…“ vracia sa v čase k momentu, kedy sa zahľadel na oblohu v domnienke, že to len buráca ohňostroj.

Kontroly na každom rohu

Z reštaurácie odchádzal v noci pešo – taxíky sa do centra nedostali: „Cestou nás ešte trikrát kontrolovali policajti, ktorí boli na každom rohu. Konečne sa nám podarilo stopnúť taxík, ktorým sme sa presunuli na vlakovú stanicu a odtiaľ do Bratislavy, kde bývam.“ Na otázku, aká bola situácia po útoku v centre Viedne v ďalších dňoch, Pavol už odpovedať nevedel. Od utorka 3. novembra totiž v Rakúsku platí tri týždne trvajúci lockdown, ktorý na túto dobu uzavrel reštaurácie, vrátane tej, v ktorej pracuje aj Pavol Kňaze.

Dramatické momenty po útoku teroristu:

partizancan prezil utok vo viednipartizancan prezil utok vo viedni partizancan prezil utok vo viednipartizancan prezil utok vo viedni

foto a video: Pavol Kňaze