FOTO: Spomínate si ešte na ňu? Na legendárnu chatu ONDREJ nedali domáci dopustiť!

Vybrali sme sa po stopách chaty Ondrej, na ktorú ešte aj dnes spomína mnoho pamätníkov.  

„Horské prostredie, velebná tíšina lesa, čerstvý vzduch a ranný spev vtáctva. Ako blahodárne to pôsobí na človeka pri jeho odpočinku po práci. A toto všetko môžeme nájsť v našej závodnej chate ´Ondrej´, ktorá prednedávnom bola otvorená v Brodzianskej doline. Spolurobotníci! Využívajte tejto novej možnosti, ktorá sa nám naskytá otvorením chaty. Môžete tu stráviť pekné sobotné popoludnie a nedeľu, alebo dovolenkové dni,“ tak sa písalo v Úderníku v roku 1955 o jednom z prvých rekreačných zariadení bývalých ZDA. Chata Ondrej nad Brodzanmi sa stala vyhľadávaným miestom nielen celých kolektívov zo závodov, ale aj ich rodín. Pomenovaná bola podľa jej správcu Ondreja Kramára. O jej vznik sa pričinila obuvnícka fabrika s brigádnickou pomocou svojich zamestnancov.

Plno spomienok

Pri pohľade na fotky sa tým, ktorí ju navštevovali, určite vynoria v pamäti spomienky na to, ako v príjemnom lesnom prostredí oddychovali, športovali, spoločne varili či hrali karty až do skorého rána. „Naša rodina, teda otec, mama, dve sestry a ja sme chodili na túto chatu do Malých Uheriec, kde bola pôvodne postavená. Bola to chata firmy Baťa. Po vojne sa ju rozhodli presunúť do Brodzian, kde sme väčšinou už chodili peši cez salaš. Bývali sme tam v piatok, sobotu, nedeľu, viacero rodín – Michníkovci, Ručekovci, potom neskôr aj Marcinkovci, Horvátovci, Modoryovci no a, samozrejme, poľovníci, lebo keď sa robili spoločné poľovačky, tak sa tam varil guláš,“ zaspomínal si na staré časy pamätník Ján Ruček z Partizánskeho.

Podľahla vyčíňaniu vandalov

„V pôvodnej chate bolo asi desať poschodových postelí, neskôr ju prestavali a v nej mal aj Ondrej Kramár svoju izbu. V okolí boli ešte menšie chatky, kam chodili rodiny s deťmi, keďže hlavná budova už kapacitne nestačila. Robievali sa tam majálesy, juniálesy a rôzne zábavy,“ priblížil Ján Ruček. Chata plnila svoj účel niekoľko desaťročí. Keďže nebola strážená, viackrát z nej zmizlo zariadenie – nábytok, chladnička, televízory, dokonca i okná či elektroinštalačný materiál. Nevítaní hostia ju tak úplne zdevastovali. V marci v roku 1996 bola asanovaná pracovníkmi vtedajšej divízie investičnej výstavby. Objekt bola starý a prevažne z dreva, jeho rekonštrukcia by si vyžiadala veľké investície, a preto sa o tejto možnosti v tom čase neuvažovalo. Rovnako by bolo potrebné zabezpečiť prívod pitnej a úžitkovej vody a vybudovať hygienické zariadenia. V neposlednom rade vraj išlo o čiernu stavbu, na ktorú fabrika nemala stavebné povolenie a nestála ani na pozemku v jej vlastníctve. „Škoda, že chatu zlikvidovali, lebo ľudia z Partizánskeho boli zvyknutí tam chodiť a mohli ju využívať dodnes,“ uzavrel Ján Ruček.