Oslovili sme známe tváre z okresu Partizánske: JE podľa nich LÁSKA UMENIE?

Je láska umenie a vzťah umeleckým dielom? Aj túto otázku sme položili ľuďom, ktorí umením žijú vo svojom každodennom živote prostredníctvom svojej profesie. V ankete ku dňu zaľúbených sa známe tváre z okresu Partizánske vyjadrujú k tomu, či ich práca a aktivity v umeleckej oblasti ovplyvňujú aj ich vzťah s partnerkou, partnerom, a čo si myslia o paralele medzi láskou a vytváraním umenia.

Jozef Krasula, režisér a pedagóg na konzervatóriu

Láska bola vždy najväčšou inšpiráciou a aj témou každého druhu umenia. Bez lásky nemá život zmysel a umenie nám ho robí krajší a bohatší. Ja som mal šťastie, lebo mne sa to v mojom živote podarilo spojiť: v divadle som si našiel svoju životnú lásku a neskôr manželku Dášku a spolu kráčame celých už viac ako 40 rokov aj v Divadelnom združení Partizánske. Preto som presvedčený, že láska je umenie a umenie je láska. Prikladám spoločnú fotografiu, kde sme spolu po premiére mojej inscenácie Motýli jsou volní v Městskom divadle Zlín (mimochodom, je to krásna hra o láske 🙂 ).

Dominik Gajdoš, mladejší, moderátor, herec a produkčný

Láska je umením. Mimoriadne vzácnym, krehkým, neustále sa meniacim, niekedy viac a niekedy menej intenzívnym, no stále nádherným umením človeka cítiť voči niekomu niečo krásne, silné, neopísateľné a veľmi intímne. A zo vzťahu vznikne umelecké dielo, a to hlavne vtedy, ak partneri na svojom vzťahu aktívne pracujú a keď záleží jednému na druhom a opačne. Manželská láska, rovnako ako umenie, má mnoho rozmerov, odtieňov, štýlov a podobne. Ak má byť táto láska plnohodnotným umeleckým dielom dvoch ľudí, každý z nich by mal mať naplnené svoje osobné potreby, ale aj by mal podporovať napĺňať potreby partnera. Lebo len šťastní ľudia môžu vytvárať šťastný vzťah– umelecké dielo.

Jana Pašková, výtvarníčka, keramikárka

Ak chce človek tvoriť umenie, musí sa otvoriť celej škále pocitov, srdce láske a myseľ poznaniu. Žijeme spolu s manželom (pozn. red. zaoberá sa kováčstvom, kovaním železa) už takmer štyridsať rokov. Počas tohto obdobia sme prežili mnoho rôznych situácií a skúšok, a nie všetky boli zaliate slnečným jasom. Nech už to bolo čokoľvek, vždy sme boli spolu, bok po boku. Tvoríme malé umelecké diela. Akú emóciu do nich vložíme, taká z nich bude vyžarovať. Navždy, pokiaľ budú existovať. Je to veľká zodpovednosť. Negativity, zloby a chaosu je všade okolo nás dosť.

Preto sme sa rozhodli hľadať v sebe, v  svojom partnerovi i v živote, to lepšie, krajšie a pretavovať to aj do našej práce. Mnoho sme sa naučili cez našu tvorbu, vytvárame plastiky z keramiky a kovu, dvoch rôznorodých materiálov… Aj my sme takí, každý z nás je iný, ale s rovnakým cieľom, aby bol výsledok našej práce i života harmonický a plný lásky. Je to každodenná tvorba našej bežnej reality. Nekonečné rozhovory pri rannej káve, spájanie našich predstáv a potom samotná tvorba. A keď sa nám to podarí zladiť, je to ako keď sa zladia dva hudobné nástroje, nádherná hudba. Takto to cítim a som za to vďačná. Najväčšie umenie je žiť s láskou v sebe.

Lukáš Števík, riaditeľ základnej umeleckej školy

Ľudia, ktorí sa intenzívne venujú umeniu, majú podľa môjho názoru často schopnosť vidieť svet v širších súvislostiach. Napríklad hľadať krásu v detailoch a vnímať jemné nuansy ľudských vzťahov. Toto ovplyvňuje aj ich pohľad na lásku. Láska v umení je často vyjadrená cez metafory, farby, hudbu, pohyb či slová, a práve to môže ovplyvniť aj reálny vzťah. Áno, myslím si, že vzťah môže byť vnímaný ako umelecké dielo. Nie však v zmysle hotového majstrovského kusu, ale skôr ako projekt, ktorý sa neustále vyvíja a dotvára. Čo sa týka osobného prepojenia umenia a lásky, tak si myslím, že umenie učí človeka citlivosti, schopnosti načúvať a vnímať emócie, nielen svoje, ale aj druhých. To môže byť veľkým prínosom vo vzťahu, no niekedy aj výzvou, pretože intenzita vnímania môže znamenať hlbšie prežívanie krásnych, ale aj ťažkých momentov.

Foto: archív respondentov