Pandémia koronavírusu je tu s nami už vyše roka. Za ten čas sa dotkla takmer všetkých kútov sveta, no nie každý zasiahla rovnako. Ako sa vyvíjala pandémia v Thajsku, v ktorej dlhodobo žije rodáčka z Partizánskeho Jana Grznárová?

Krajina úsmevov je Janin domov už vyše desať rokov. Býva na juhu, na ostrove Phuket, v turisticky obľúbenej lokalite. Ako tvrdí, Thajsko bojuje s koronavírusom od 8. januára minulého roka, kedy bol potvrdený prvý prípad, išlo o čínskeho turistu. „Už vtedy bol založený špeciálny pandemický tím a začala sa riešiť táto situácia. Štát pripravil programy, ako bude postupovať, keď to tu prepukne. Už vo februári sme nosili rúška, merala sa teplota a všetko sa dezinfikovalo. Pred očami sme mali hlavne Čínu a Taliansko, kde bola situácia kritická,“ spomína si na začiatok pandémie v Thajsku mladá Partizánčanka.

Jana Grznárová Thajsko covid
Jana sa naučila nosiť rúško dávno pred pandémiou: “Keď som bola chorá, nosila som ho, aby som nenakazila malého syna a ostatných. Thajčania sú na to naučení – aj čo sa týka zdravia, aj smogu.”

Šikovná pomôcka v mobile

Štát sa snažil šírenie nákazy zamedziť dôkladným trasovaním. „Keď som išla do nejakého obchodu alebo do atrakcie, musela som sa podpísať, napísať číslo telefónu a čas, kedy som tam bola. Keď sa tam objavil pozitívny prípad, obvolali všetkých na papieri ešte vtedy a testovali ich. Bolo to ešte také v plienkach,“ opisuje Jana. Zakrátko tento systém vylepšili a už niekoľko mesiacov sa riadia praktickou aplikáciou.Každý človek ju má v mobile a už sú všade prístroje. Čiže, keď prídem do obchodu, priložím ruku, zmeria mi to teplotu alebo ma preskenuje, vôbec nič sa nepíše na papier. Mám kód, priložím ho k prístroju a ono ma to zaregistruje samé. Tieto prístroje sú úplne všade, čiže všetko je moderné,“ pochvaľuje si Jana.

Takto funguje aplikácia v mobile pri príchode do obchodu:

Rodáčka z Partizánskeho viackrát prízvukuje, že Thajsko ako krajina tretieho sveta zvláda pandémiu viac než dobre a má ju od začiatku pod kontrolou. Dôkazom sú čísla. Štát s počtom obyvateľov 70 miliónov za celé mesiace eviduje okolo 90 úmrtí. Ochorenie COVID-19 prekonalo vyše 28 000 ľudí. Šíreniu nákazy zabránilo pod jej slov aj včasné zavretie hraníc: V apríli, keď sme mali stovky prípadov denne, Thajsko zastavilo lety, nikto nemohol prilietať. Táto situácia trvala mesiac a vtedy bol najprísnejší lockdown. Boli zavreté pláže, reštaurácie, školy, fitká, nemohlo sa chodiť ani medzi časťami. Napríklad Phuket je rozdelený na niekoľko dištriktov a nesmeli sme ísť z jednej časti do druhej, len s udelenou výnimkou, napríklad, keď sme išli pozrieť blízkeho do nemocnice.“

Pomoc na každom kroku

Počty nakazených sa v Thajsku líšia od provincie k provincii. Iná situácia, ako potvrdzuje Jana, je na severe okolo hlavného mesta Bangkok, iná je na juhu okolo Phuketu. „V decembri minulého roka sa znova objavili prípady pozitívnych medzi robotníkmi, čo pendlujú z Barmy do Thajska. Tí priniesli vírus do severnej časti krajiny, čiže zase sa začalo trasovanie, uzavreli sa všetky časti, kde bol niekto pozitívny. Rozdeľovali to na červené, oranžové a zelené oblasti. Keď niekto z červenej časti prišiel do zelenej, musel prechádzať kontrolami. Vtedy sme na Phukete mali len tri prípady a už nám zavreli školy a škôlky na dva týždne. Odvtedy sme tu nemali žiaden prípad, ale na severe Thajska je denne cez 100 prípadov, stále tam ešte koronavírus je.“

Pláž na ostrove Phuket s minimom zahraničných turistov:

Náročné obdobie preverilo nielen pripravenosť štátu, ale aj medziľudské vzťahy. Tým, ktorých pandémia pripravila o prácu a zárobok, pomáhal štát. Ale aj ľudia medzi sebou. Domáci dostali podporu od štátu a popritom sa všade rozdávalo jedlo, organizovali sa dobročinné akcie, dostávali napríklad obed či večeru zadarmo. My sme mali na Phukete napríklad zľavu na elektrinu a na vodu, takisto záviselo od majiteľa nehnuteľnosti, kde človek býva – niekto dal zadarmo nájom na tri mesiace, niekto ho znížil na polovicu. Takisto majú tú aplikáciu, ktorá je dobrá aj v tom, že keď ide Thajčan do obchodu, polovicu z nákupu si zaplatí sám a 50 % mu zaplatí štát,“ konkretizuje Jana. Pre ňu ako cudzinku so slovenským občianstvom takéto výhody síce neplatia, ale rozhodne sa nesťažuje. „Keď sa rozdávalo jedlo a potraviny, doniesli aj mne, bez ohľadu na to, že nie som Thajčanka. Hoci som to posunula ďalej domácim, ktorí to potrebujú viac ako ja, chcem zdôrazniť, že stále mi niekto pomáha, vychádza v ústrety.“

Zodpovednosť a disciplína

Dôležitú rolu zohráva pri zvládnutí pandémie aj disciplína ľudí. „Thajčania si vážia svoje zdravie a boja sa o svoje rodiny, a aj preto poctivo dodržiavajú nariadenia. Samozrejme, vyplýva to aj z režimu krajiny. Tu neexistuje, že by niekto protestoval, alebo že by ignoroval pravidlá a rozprával, že COVID-19 neexistuje,“ konštatuje Jana a dodáva, že v krajine, kde žije, nie je priestor na konšpirácie, ako je to „v obľube“ na Slovensku. V Thajsku je zákon, že človek nesmie na sociálnych sieťach zverejniť falošnú, poplašnú či konšpiračnú správu. Nesmie si vymýšľať a keď tak urobí, pôjde do basy. Jedna Thajčanka publikovala video, ako odpadla nejaká turistka na letisku, a napísala: aha, covid nás všetkých pozabíja. A mala súd.  Proste neexistuje, že by sa objavil v správach nejaký výmysel,“ uvádza Partizánčanka ako príklad.

Thajčania sú na rúška zvyknutí:

Aj preto to, ako niektorí na Slovensku zľahčujú situáciu a ešte stále podceňujú ochorenie COVID-19, vníma ako ľahkovážne. „Keď sledujem dianie u nás, vidím na Slovensku chaos. Chaos v názoroch, ľuďoch, nariadeniach, ktoré sa často menia a majú veľa výnimiek. Ako sa v tom dá vyznať?“ krúti nechápavo hlavou. „Keď je v Thajsku nariadená karanténa, nikto to neobchádza. Dodnes platí, že všetci domáci i turisti musia ísť povinne na 2 týždne do karantény, keď prídu do krajiny, a je to prísne dodržiavané. Hneď z letiska berú ľudí špeciálnym autom, čiže nemajú ako obísť zákon,“ dodáva.

Turizmus na kolenách

Hoci by sa mohlo zdať, že Thajsko žije prevažne z turizmu, nie je to tak. A je to veľké šťastie. Tí, ktorí bolo spätí s turizmom, sa museli preorientovať na inú prácu. Medzi nimi je aj Jana, ktorú do pandémie živila jej cestovná agentúra. Predvídavo ju zavrela ešte v apríli 2020, krátko pred prísnym lockdownom. „Mala som taký pocit, že bude lepšie to urobiť takto. Ako cudzinec musím platiť thajských zamestnancov, moje odvody atď. V budúcnosti, keď sa všetko znormalizuje, môžem znovu otvoriť firmu. Ja cez dažďové obdobie, od toho mája do októbra, nemávam vôbec prácu, čiže pre mňa to bolo normálne zavrieť po sezóne, kedy mám už len zopár klientov. Teraz som prešvihla jednu hlavnú sezónu, ktorá sa už končí, ale ako sa hovorí, dá sa prežiť aj so skromným rozpočtom. Človek si uvedomí, ktoré veci naozaj potrebuje. V Thajsku je navyše všetko lacné, k tomu mi pomáha aj rodina a priatelia.

S očkovaním ešte len začínajú

Dnes má Thajsko otvorené hranice, ale pre príchod do krajiny je nutné vybaviť si špeciálne víza na tri mesiace, ktoré platia len v tomto pandemickom období. Povinnosťou je tiež dvojtýždňová karanténa po vstupe do krajiny. My na Phukete máme, oni to volajú, že cestovateľskú bublinu pre thajských turistov. Domáci si zaplatia 60 % z hotela a 40 % im platí vláda. Takže tu máme teraz veľa thajských turistov,hovorí Jana. Takýto režim slúži na preklenutie najhoršieho obdobia, v ktorom sa ocitol thajský turizmus. Práve s tým súvisí očkovanie, ktoré sa v Thajsku ešte veľmi nespustilo. „Tlačia na vládu, aby sa začalo vo veľkom očkovať, aby sa mohli otvoriť hranice a aby cestovanie bolo normálne. Tie turistické oblasti sú na tom dnes veľmi zle…,“ vysvetľuje Slovenka.

Kým sa turizmus nedostane do svojich pôvodných koľají, Jana sa namiesto práce vo svojej cestovnej agentúre snaží venovať synovi a dobročinným aktivitám. Chodí do útulku, rozdáva jedlo chudobným a popritom sa stará o dve slonice, ktoré sú na sloňom dôchodku.

Foto: Instagram J. Grznárovej