ROZHOVOR: Michalovi Lachkému z Chynorian učaroval vesmír. Na svojom konte má množstvo unikátnych záberov

Astronómia si ho získala už v detstve. Z koníčka sa postupne stalo zamestnanie. Jeho fotografie zachytávajúce nebeské úkazy často vyrážajú dych. Reč je o profesionálnom astronómovi Michalovi Lachkom, ktorý kedysi pracoval aj v krajskej hvezdárni v Malých Bieliciach. Vlani uspel v súťaži Astrofoto, ktorú organizuje Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. V rámci kategórie edukačná astrofotografia získal prvé miesto.

Kedy ste sa začali venovať astronómii?

Zrak na nočnú oblohu som dvíhal už od útleho detstva, fascinovali ma meteory (padajúce hviezdy), pozoroval som aj takmer úplné zatmenie Slnka v roku 1999, ale moje oficiálne prvé pozorovanie nočnej oblohy prebehlo 9. novembra 2023, a to počas úplného zatmenia Mesiaca. Nikdy nezabudnem na pohľad na krvavo červený Mesiac. V tú noc som spozoroval aj krásny meteor, ktorý mám doteraz pred očami.

Čo vás k tejto záľube priviedlo?

Premýšľal som nad tým, čo ma najviac baví a čomu by som sa chcel v živote venovať. A ako som už spomínal, pohľad na nočnú oblohu ma fascinoval čím ďalej, tým viac. Mal som doma kopec knižiek od môjho otca, a tak vyhrala astronómia.

Tento odbor ste aj študovali?

Áno, zmaturoval som a úspešne som ukončil Pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove.

Astronómia je vaším koníčkom, alebo sa ňou aj živíte?

Už sa úspešne stala mojou profesiou. Som sám sebe pánom.

Pracovali ste aj vo hvezdárni v Partizánskom, prečo ste sa rozhodli vydať na „vlastnú päsť“?

Boli tam aj osobné, ale najmä finančné dôvody. Radšej som pánom svojho času.

Na aké nebeské úkazy sa zameriavate?

Mojím hlavným cieľom je Slnko, jeho atmosféra, slnečné škvrny, protuberancie* (pozn. redakcie pod článkom), erupcie a podobne. Ale inak si nevyberám, čo príde, to pozorujem. Všetko, čo súvisí s vesmírom, ma fascinuje, okrem premenných hviezd, tým som neprišiel na chuť.

Koľko hviezd môžeme obvykle vidieť, keď sa pozrieme na oblohu?

Z jedného miesta za ideálnych podmienok bez svetelného smogu a podobne je možné pozorovať približne 4 000 hviezd. Keby máme možnosť pozorovať celú nebeskú klenbu naraz, čiže severnú aj južnú oblohu, tak by to bolo 6 000 až 8 000 hviezd.

Akú techniku využívate pri pozorovaní?

Hlavne zrkadlový ďalekohľad (typu newton) na Dobsonovej azimutálnej montáži s priemerom primárneho zrkadla 25 centimetrov. Ten mám už 18 rokov a stále je v dobrej kondícii. Potom vlastním aj maličký newton s priemerom 7,6 centimetra. Na pozorovanie Slnka používam na spomínaného newtona špeciálnu astrosolar fóliu, ktorá prepustí minimum slnečného svitu, a tak môžem cez deň bezpečne pozorovať slnečnú fotosféru so slnečnými škvrnami. Okrem toho mám aj chrómosférický ďalekohľad Lunt. Ten obsahuje H-alfa filter, vďaka nemu sa odfiltruje viditeľná časť spektra a prepúšťa žiarenie len v čiare H-alfa, no a v tomto spektre nám „svieti“ vyššia vrstva slnečnej atmosféry tzv. chromosféra, v ktorej sú oveľa zaujímavejšie úkazy a javy, ako napríklad filamenty, flokule, protuberancie, erupcie a podobne. Okrem toho vlastním ešte aj astrofotografickú zostavu. Jej súčasťou je ďalekohľad typu newton s priemerom 150 milimetrov, cez neho fotím 90 percent svojich fotografií.

Aké zachytené momenty sa vám vryli do pamäte?

Napríklad pozorovanie prechodu Venuše pred Slnkom v roku 2004 malým hračkárskym ďalekohľadom alebo nádherný bolid (veľmi jasný meteor s jasnosťou nad -4 magnitúdy), ktorý dosahoval cez -12 magnitúd, čo je v podstate ako mesiac v splne. Pokojne by som v tom momente mohol čítať knihu. A najčerstvejší, ktorý si budem pamätať do konca života, je polárna žiara, ktorá zažiarila 10. mája tohto roka. Dva dni pred tým nastala na Slnku erupcia nasmerovaná priamo k nám a mne sa zrovna v ten deň narodil dlho očakávaný tretí synček. Vďaka dobre nasmerovanej erupcii sme mohli pozorovať najväčšiu geomagnetickú búrku za minimálne 20 rokov. Zvyknem hovoriť, že vesmír oslavoval, že sa mi narodil tretí syn.

Chýba na vašom zozname nejaký jav, ktorý sa vám ešte doteraz nepodarilo zachytiť?

Veru chýba, a to úplné zatmenie Slnka. Veľmi rád by som pozoroval a nafotil nádhernú slnečnú korónu, čo je najvyššia a najhorúcejšia vrstva slnečnej atmosféry.

Čo nás v najbližších rokoch v astronómii čaká?

Nejaké tie zatmenia Mesiaca a čiastočné zatmenia Slnka, okrem toho sa dostávame do maxima 25. cyklu slnečnej aktivity, takže šanca opäť pozorovať polárnu žiaru z našich zemepisných šírok je minimálne najbližšie dva roky veľká. Isto je toho ale oveľa viac.

Čo považujete za váš najväčší úspech?

Keď mi na mnou organizované pozorovanie zatmenia Mesiaca v spolupráci s Čachtickým hradom prišlo vyše 800 ľudí. To bola nádhera.

Takže organizujete pozorovania aj pre verejnosť?

Už niekoľko rokov sa venujem popularizácii astronómie. Robievam pozorovania Slnka po hradoch, ako napríklad Beckov, Čachtický hrad, Tematín, Topoľčiansky hrad, Lietava, Sklabiňa. Okrem toho chodím aj na Skýcov k obrej lavičke a po základných školách. Okrem toho organizujem aj pozorovania nočnej oblohy a tie sa konajú buď u mňa v Chynoranoch, alebo na vopred dohodnutom mieste. Poprípade nie je problém prísť s technikou, kam treba.

Boli ste niekedy na pozorovaní aj mimo Slovenska a Čiech?

Nie, ale plánujem ísť na pozorovanie do Álp a na úplné zatmenie Slnka buď do Španielska, alebo do Egypta, uvidíme či sa mi to podarí.

Na svojom konte máte niekoľko jedinečných záberov, na zachytenie akého úkazu ste potrebovali najviac času?

Ono vždy je čo zdokonaľovať, v astrofotografii je to obzvlášť tak, vždy keď sa niečo odfotí a spracuje, dá sa to urobiť aj inak a lepšie. Najviac času mi asi zabrala hmlovina Rozeta v súhvezdí Jednorožec. Tú som fotil tri noci a následne snímky vyskladal do jednej.

Kde beriete inšpiráciu?

Mojím vzorom je jednoznačne český astronóm a popularizátor Jiří Grygar.

Keď sa pozeráte na oblohu dlhé hodiny, nenudí vás to?

Vôbec nie, ale veľakrát sa mi stalo, že pri pozorovaní meteorických rojov som sa tak uvoľnil, až som zaspal a zobudil som sa ráno (úsmev).

Pri čom, okrem hviezd, dokážete relaxovať?

V prvom rade pri mojej rodine, manželke a deťoch. Mám rád turistiku, pohľad z končiarov do dolín ma vie upokojiť.

Čo hovoríte na to, že niektorí spochybňujú guľatosť Zeme a myslia si, že je plochá?

Ako povedal Albert Einstein: „Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“ Podľa mňa niekde nastala chyba už vo výchove, alebo je to možno spôsobené touto modernou dobou, všetko sa zjednodušuje, veľakrát ľudia nemusia už pomaly ani prstom pohnúť a majú čas rozmýšľať nad blbosťami, ako napríklad nad spomínanou plochou zemou. Ktovie, čo ich vedie k takémuto presvedčeniu.

Foto: archív Michala Lachkého

*protuberancia je plazmový objekt nachádzajúci sa v atmosfére Slnka. Môže mať rôzny vzhľad, výšku, štruktúru a životnosť.