ROZHOVOR: Zabudnuté ihrisko v centre Partizánskeho sa mení na pôsobivú zelenú oázu

Baťovany – mesto v záhradách. Tento pôvodný prívlastok má Partizánskemu prinavrátiť projekt Baťovianskej záhrady, ktorou sa bude môcť mesto pochváliť už čoskoro. Spustnutý pozemok na Škultétyho ulici sa od jesene mení pod rukami členov dvoch občianskych združení a ďalších dobrovoľníkov.

Partizánčanom sú aktivity občianskeho združenia Skrášľovací spolok, ktorý v meste funguje od roku 2014, už známe z rôznych podujatí a akcií – vlani na vianočných trhoch predávali Baťovianske suvenírové predmety, po meste rozmiestnili tabuľky s Baťovymi citátmi a okrem iného začali s vysádzaním stromkov na verejných plochách v rámci iniciatívy Zakoreňujem sa v Partizánskom. Všetky tieto aktivity majú spoločného menovateľa – prinavrátiť pôvodné baťovské myšlienky, aplikovať ich do súčasného života v meste a naďalej si pripomínať odkaz spoločnosti Baťa. Meno Baťu nesie aj ďalší projekt spolku, o ktorom sme sa zhovárali s predsedníčkou občianskeho združenia Miriam Mikovou.

Ako nadväzuje projekt Baťovianska záhrada na ostatné aktivity Skrášľovacieho spolku?

Naším dlhodobým cieľom je prilákať do mesta turistov, ukázať im jedinečnosť ideálneho priemyselného mesta v záhradách. Boli by sme radi, keby nielen odborná architektonická verejnosť chodila obdivovať Baťovany (centrum a časť Štrkovca plus areál fabriky), ale aby sme ukázali, že sme viac ako mesto obuvi. Jedinečnosť Baťovian bola v tom, že mesto malo funkcie rozdelené do zón a všade to bolo blízko, preto sa oplatilo (a stále sa oplatí) chodiť najviac peši alebo na bicykli. Architektúra, urbanizmus, baťovské myšlienky či už pre život, rodinu, prácu, voľný čas, bývanie…, je toho naozaj veľa a zíde sa to aj dnešným obyvateľom. Zisťujeme, že veľa Partizánčanov nemá o histórii mesta ani poňatia. Nevedia, kde hľadať baťovské domčeky, čo znamená poldom a napríklad netušia, prečo sme sa rozhodli prinavrátiť mestskému pozemku na Škultétyho ulici jeho pôvodný zámer – priestor na hru detí a oddych dospelých.

A to je práve to priestranstvo, ktoré ste si vzali „pod svoje krídla“ spolu s miestnym občianskym združením GaBa.

Áno, náš spoločný projekt sme pomenovali Baťovianska záhrada. Spoločnosť Baťa budovala Baťovany na zelenej lúke, a preto sa jej podarilo po prvý raz vo svojej firemnej histórii vystavať mesto podľa ich ideálnych predstáv, ktoré zhrnuli aj do pomerne obsiahlej a hrubej príručky Průmyslové město, ktorá mala slúžiť na to, aby podľa nej kdekoľvek na svete spoločnosť Baťa mohla budovať svoje mestá. Neexistovali oplotené pozemky, všetky baťovské domčeky boli nájomné. Ktokoľvek mohol prejsť popred váš dom. Medzi domami boli zelené oázy slúžiace na oddych a hru detí. Pozemok, na ktorom budujeme Baťoviansku záhradu, nielenže celé desaťročia túto funkciu plnil, ale budeme radi, keď ju bude plniť aj naďalej po rokoch ležania ladom.

Mnohým Partizánčanom, a nielen im, je tento areál neznámy, ešte tam neboli a možno ani nevedia, kde na Škultétyho ulici sa presne nachádza. Ako by ste im ho predstavili?

Pozemok na Škultétyho ulici má výmeru 2500 m² a z troch strán je obklopený baťovskými poldomami a šesťdomčekmi a z jednej strany garážami. Pôvodne namiesto garáží mal byť postavený ďalší šesťdomok. Oproti cez cestu na Škultétyho ulici sú štyri baťovské vilky vyšších úradníkov.

Dlhú dobu ale bolo opustené, zamknuté a dá sa povedať takmer zabudnuté. Ako ho chcete prebudiť k životu a čím má byť Baťovianska záhrada unikátna?

Slúžiť má na vzdelávanie detí a dospelých, hru, aktívny a pasívny oddych v bezpečnom prostredí. Naším cieľom je, aby záhrada vzdelávala deti a dospelých a aby si v nej návštevníci našli to, čo ich zaujíma, páči sa im a čo im robí radosť. Pripravujeme rôzne atrakcie ako chodník bosých nôh, vŕbový domček, čitáreň, kvetové lúky, dráhu pre deti na odrážadlách a bicykloch, pláž, sad s ovocnými dlhovekými stromami… Našou snahou je aj prinavrátiť historickej časti Partizánskeho zelenú plochu medzi domami, poslednú, ktorá zostala vo vlastníctve mesta.

Už od jesene, kedy ste sa pustili do pretvárania tejto plochy na zelenú oázu, ste stihli zrealizovať niekoľko brigád. Ako ste vďaka nim pokročili, čo všetko na pozemku pribudlo a aký je ďalší postup prác?

Od jesene sme začali písať granty a štyri z nich sme získali. Vďaka nim sme mohli realizovať vodozádržné opatrenia na zber dažďovej vody zo striech garáží, postaviť latrínu, domček na náradie, pripravujeme pretvorenie starého pieskoviska na vonkajšiu učebňu a pred pár dňami sa nám podarilo získať grant na záhradný domček so zelenou strechou. Nie je nás veľa a najmä mužská sila nám chýba, preto, aj keď pravidelne brigádujeme, tak práce idú miernym tempom. Pomáhajú nám i naše deti, čomu sme veľmi radi, pretože by sme na ne chceli preniesť zodpovednosť za svoje okolie, cez náš príklad im ukázať, že dobrovoľnícka práca je normálna záležitosť a že práca zadarmo pre spoločnosť je nielen potrebná, ale človeka povznáša.

Bude Baťovianska záhrada slúžiť pre jednotlivcov? Alebo ju mienite využiť aj pre organizované akcie?

V pracovných dňoch v dopoludňajších hodinách by mala slúžiť na vzdelávanie detí zo škôlok a škôl a v popoludňajších hodinách v pracovné dni pre deti z družín a širokú verejnosť. Sobota bude venovaná workshopom, školeniam, organizovaným stretnutiam rôznych skupín. Nedeľa bude len pre priamych susedov Baťovianskej záhrady. Objekt všeobecne nebude verejne prístupný, ale termín a čas návštevy si budete môcť objednať cez internet. Vzhľadom na udržanie bezpečnosti, čistoty a zdravia celej záhrady sme pristúpili k plateným vstupom. Je to jedna z mnohých myšlienok a pravidiel Baťovho systému riadenia. Tiež si myslíme, že si návštevníci budú vážiť prostredie, do ktorého budú prichádzať. Zároveň s chodom a údržbou záhrady budú výdavky a tie bude potrebné platiť. Keďže nemáme žiadnu stálu finančnú podporu, ktorá by pokrývala údržbu a výdavky, je logické pristúpiť k tomuto kroku.

Súčasťou má byť aj vonkajšia učebňa s názvom Sokolie hniezdo. Prečo práve tento názov? Ako bude učebňa využívaná v budúcnosti?

Môj starý otec bol sokolíkom, to znamená, že bol členom telovýchovnej jednoty Sokol, ktorá pôsobila aj v Partizánskom. Zároveň hrdým členom Sokola bol aj zakladateľ Baťovian Jan Antonín Baťa. Po telovýchovnej jednote Sokol je pomenovaná Sokolská ulica hneď v susedstve Baťovianskej záhrady. Sokol je aj pekný dravec, preto nebolo o čom uvažovať, názov prišiel rýchlo. A možno je v tom aj istá symbolika, radi by sme podporili a motivovali naším vzdelávaním deti a dospelých k väčšej dravosti po vzdelávaní a informáciách, po raste.

Ako ste spomenuli, projekt realizujete na báze dobrovoľníctva a je verejnoprospešný – ako môže verejnosť priložiť ruku k dielu a pomôcť pri realizácii Baťovianskej záhrady?

Financovanie budovania Baťovianskej záhrady je buď z grantov alebo z darov našich donorov, na budovanie záhrady prispievajú aj členovia oboch našich občianskych združení. To, kedy budeme môcť privítať širokú verejnosť, závisí od toho, koľko dobrovoľníkov sa zapojí do budovania záhrady. Granty zvyčajne pokrývajú materiálne vybavenie a ráta sa s manuálnou prácou zainteresovaných ľudí a dobrovoľníkov. V tíme sme samé ženy, pomáhajú nám aj naši manželia, ale aj dobrovoľníci. Kto má chuť nás podporiť, je vždy vítaný, na facebookovej stránke máme vypísané termíny a časy brigád.

Máte v hlave už aj konkrétne podujatia či aktivity, na ktoré sa môžu Partizánčania tešiť?

Baťovianska záhrada pravdepodobne nebude nikdy úplne dokončená, keďže ide o živý organizmus, ktorý sa mení, vyvíja a adaptuje. Za pár rokov by mala byť dokončená hlavná štruktúra záhrady. Pracujeme na tom, aby sme ju mohli už v tomto roku postupne otvárať verejnosti. V auguste by sme tam radi zorganizovali druhý rodinno-priateľský piknik v Baťovanoch, pripravujeme susedské opekanie špekáčikov, v priestoroch Baťovianskej záhrady bude fungovať Hernička Agi, ktorá pracuje s deťmi montessori systémom. Sme otvorení myšlienkam verejnosti, ak ľudia majú vlastné nápady na aktivity v Baťovianskej záhrade.

Zdroj foto: FB Baťovianska záhrada