Peter Chudý z Prievidze je bývalý policajt, ktorý stál pri zrode elitného policajného útvaru NAKA – Národná kriminálna agentúra. Pôsobil v riadiacich funkciách viacerých špecializovaných útvarov určených na boj s organizovaným zločinom. Policajnú kariéru ukončil v roku 2019 a vydal sa na spisovateľskú dráhu pod pseudonymom Peter Šloser.
O svojich knihách a zaujímavých okamihoch zo života prišiel porozprávať v polovici apríla aj do Partizánskeho. Beseda prebiehala v Mestskej knižnici. „Bol som jedným zo štyroch policajtov, ktorí stáli pri zrode útvaru NAKA. Keď v roku 2012 vznikla, pôsobil som necelých päť rokov ako zástupca riaditeľa Národnej protizločineckej jednotky. Vyšetrovali sme všetky násilné trestné činy, vraždy, ktoré sa na Slovensku stali. Neskôr som skončil ako riaditeľ Úradu kriminálnej polície prezídia Policajného zboru, pod nás patrili všetky kriminálky v okresných a krajských mestách na Slovensku. Od 1. februára 2019 sa zo mňa stal, dá sa povedať, slobodný človek a začal som sa venovať písaniu,“ ozrejmil bývalý policajný plukovník.
Na svojom konte má šesť kníh. Prvá nesie názov Mafiánska poprava? Ako sám vraví, k písaniu sa dostal zo dňa na deň. „Bolo to v období, keď som pôsobil v útvare NAKA. Najvyššie vedenie Policajného zboru sa ma v tom čase snažilo už niekoľko rokov odstrániť z môjho postu a keď sa im to nejakým spôsobom za využitia ľsti podarilo, začal som uvažovať, čo budem robiť ďalej. Stále som bol v zbore, aj keď už celkom niekde inde. Pôsobil som ako radový policajt. Chcel som využiť voľný čas, tak som si povedal, že skúsim niečo napísať,“ opisuje svoje autorské začiatky Peter Šloser.
Zameriava sa na nefunkčný systém
V policajných radoch zotrval 30 rokov. Vo svojich knihách odhaľuje zákulisie reálnych prípadov, ktoré sa na Slovensku kedysi stali. Bežne sa stáva, že čitatelia hľadajú za jeho postavami skutočné mená vysokých funkcionárov či politikov. „Už v prvej knihe som opisoval nefunkčný a prehnitý systém, ktorý som vnímal nielen ja, ale aj moji kolegovia a ďalší ľudia na Slovensku. Na knižných besedách sa ma čitatelia často pýtajú, či sa za danou postavou skrýva ten alebo ten. Keď v mojom príbehu vystupuje nejaký policajný prezident, tak, samozrejme, pátrajú po tom, ktorý by to mohol byť. To už však nechávam na nich,“ vysvetľuje bývalý kriminalista.
Do diel pretavuje skutočné prípady, preto nás zaujímalo, či niekedy nepociťoval strach, že by ho niekto mohol kontaktovať, prípadne vyhrážať sa mu a podobne. „Skôr by som mal obavy, keby som bol lekár a mal by som niekoho operovať. Dobrý policajt nemôže pociťovať strach, ani keď vyšetruje vraždu a vidí zdevastované telo, je jedno, či muža, ženy alebo dieťaťa. Musí mať jediný cieľ – zistiť páchateľa,“ zdôrazňuje autor. Obavy ako policajt, samozrejme, mal. Ale nepochádzali z prostredia organizovaného zločinu. „Ale z tých vnútorných radov, od kolegov, s ktorými som sedával, dá sa povedať, aj za jedným poradným stolom. Pretože medzi nimi sa nachádzalo niekoľko takých, ako sa hovorí, že človek, keď sa otočí, tak mu pichnú nôž do chrbta,“ opisuje autor detektívnych románov.
Hlavné je nevzdať sa
Momentálne má rozpracovaný siedmy titul. Pri písaní prvého ponúkol vydavateľstvu len časť rukopisu, na ktorom pracoval tri mesiace. Keď prejavili záujem, po večeroch knihu dokončoval, čo mu trvalo niekoľko mesiacov. „Keď bola pandémia, dostal som z vydavateľstva ponuku, či by som nenapísal až dve knihy. Vtedy sa mi to podarilo, ale vzhľadom na to, že všetky moje tituly majú 400, niektoré takmer 500 strán, nie som pri bežnom živote s povinnosťami schopný napísať takú hrubú knihu. Ak by som písal tenšie, trúfol by som si napísať aj dve za rok,“ ozrejmil spisovateľ.
Mladý začínajúci autor sa podľa neho nesmie báť, ale chytiť pomyselné pero, papier a skúsiť písať. „Musí byť vytrvalý, ako keď chce v živote čokoľvek dosiahnuť, nesmie sa vzdať. Keď aj napíše niečo, čo sa mu nepáči, môže to vymazať alebo zahodiť a začať znovu,“ dodáva Peter Šloser.
Foto: FB Peter Šloser – autor, kch
![](https://novinytempo.sk/wp-content/uploads/2019/05/banner_sidebar_ex1.png")