Pri budovaní cyklochodníka v Partizánskom boli v blízkosti mosta v smere na Brodzany odhalené pozostatky pôvodných mostných objektov. Tie odkrývajú históriu toho, ako sa kedysi prepájali rôzne územia – brodzianske, bielické a šimonovianske.
V čase, kedy z Brodzian ešte neviedla cesta do Veľkých Bielic a nad riekou Nitrou sa nečneli mosty, obyvatelia využívali brody na prechod cez vodu. Keď sa potrebovali napríklad Brodzanci alebo občania Krásna dostať do Malých Bielic či Žabokriek nad Nitrou, využiť mohli dva brody. V smere na Šimonovany im slúžil jeden, a to pri objekte dnešného Salaša. „Museli teda prejsť územím, kde je teraz zaniknutá skládka odpadov v Brodzanoch. Následne pohorím, lokalitou Stopa a na úrovni Salaša sa prebrodili cez rieku a napojili sa na poľnú cestu smerom na Šimonovany,“ opisuje niekdajšiu situáciu regionálny historik Peter Múčka.
Na mape z 19. storočia je zaznačený aj brod, ktorý spája Brodzany a Veľké Bielice na mieste, kde sa dnes nachádza mostný objekt. Neďaleko, na druhom brehu rieky Nitry, v katastri Brodzian, stál pomerne významný brodziansky mlyn, odkiaľ sa vyvážal tovar konskými povozmi. Práve na to slúžil spomínaný brod cez rieku. „Mlyn tu stál preto, lebo tu boli vhodné podmienky. Voda sa dala z koryta rieky odraziť kanálom, ktorý prechádzal mlynom. Keď si voda vykonala svoju prácu, znova vtiekla do rieky Nitry,“ vysvetľuje Peter Múčka. Hoci brodziansky mlyn tu fungoval už od 17. storočia, prvý most sa v tejto lokalite vybudoval oveľa neskôr.
Najprv drevený, potom moderný s veľkými oblúkmi
Podľa slov historika až na sklonku 19. storočia bol postavený kvalitný drevený most, ktorý stál približne 50 rokov. Popritom bol istý čas využívaný ešte jeden brod, a to na úrovni letiska. „Brody však postupne na našom území zanikli, strácali totiž na svojom význame. Časom aj drevený most nepostačoval potrebám prepravy, ktorú si brodziansky mlyn vyžadoval. Preto bol po 1. svetovej vojne vybudovaný železobetónový most,“ uvádza Peter Múčka. Charakteristické preň boli moderná konštrukcia a veľké oblúky. „Most slúžil až do roku 1945, kedy ho na Zelený štvrtok vyhodili ustupujúce nemecké vojská do povetria. Vtedy bol vyhodený do povetria aj železničný most vo Veľkých Bieliciach a železničný most v Šimonovanoch. O deň nato, na Veľký piatok, podľahli nemeckým vojskám všetky premostenia potokov a riek aj v Chynoranoch,“ dopĺňa Peter Múčka.
Provizórium, ktoré slúžilo takmer 30 rokov
Do konca 2. svetovej vojny bol promptne postavený nový drevený most so železnou výstužou, ktorý mal pôvodne slúžiť ako provizórium len na krátky čas. Napokon sa využíval takmer 30 rokov, čo sa podpísalo na jeho dezolátnom stave. Dokumentovali to aj noviny Úderník, ktoré v roku 1966 priniesli kritický článok: „Už takmer 21 rokov stojí na rieke Nitre medzi Bielicami a Brodzanmi provizórny most. A preto niet sa čomu diviť, že veľký tlak vody vytisol nedávno nabok drevené pilóty. Z tohto dôvodu nariadilo vedenie ČSAD prestupovanie cestujúcich autobusmi. Nuž, teda prestupujeme, veď každému je život milý. Nikoho nezaujíma, aká prestupová panika tu vzniká napríklad po skončení druhej pracovnej smeny vo fabrike, keď sa prestupuje naraz aj zo šiestich autobusov.“
Ako vysvetľuje Peter Múčka, most bol v 60. rokoch natoľko oslabený, že „ľudia z fabriky, ktorí cestovali autobusom domov v smere na Bošany, museli pred mostom vystúpiť, prejsť pešo po moste a na konci znova nastúpili do druhého autobusu, ktorý ich odviezol tam, kde potrebovali.“
Na začiatku 70. rokov bol postavený nový most, ktorý slúži dodnes. „Jeho konštrukcia bola posunutá o približne 6 metrov ďalej oproti predchádzajúcim mostným objektom. To kvôli tomu, že počas budovania súčasného mosta ten drevený ešte jeden rok počas celej výstavby slúžil verejnosti, až potom bol asanovaný,“ vysvetľuje regionálny historik.
Základy, ktoré boli odhalené pri výstavbe cyklochodníka, teda patria dvom mostom. Železobetónovému, ktorý slúžil medzi 1. a 2. svetovou vojnou, a drevenému, ktorý tu stál do konca 60. rokov.
Pozrite si reportáž:
Foto: archív Petra Múčku, mš