VIDEO: Pod vodou s obrami. Partizánčan sa ocitol tvárou v tvár šesťmetrovým žralokom

304

Najčastejšie sa venuje svojej rodine, odťahovaniu vozidiel či práci poslanca v Mestskom zastupiteľstve v Partizánskom. Málokto však vie o jeho netradičnom koníčku – ponáraniu sa v neopréne do hĺbok vôd s použitím potápačského prístroja.

Peter Korytár sa tomuto športu venuje od roku 2018, potápačský kurz dostal ako darček a odvtedy tejto vášni celkom prepadol. Dnes má na konte vyše 200 ponorov, niektoré z nich sa spájajú s bizarnými zážitkami.

peter korytar potapanie chorvatsko

Vďaka výcviku, ktorý v roku 2018 absolvoval v Žiline, je Peter Korytár certifikovaným potápačom podľa SSI (Scuba School International) – potápačskej agentúry zastúpenej v 110 krajinách po celom svete. Ide o prístrojové potápanie v neoprénovom obleku s plutvami, potápačskou automatikou, kompenzátorom vztlaku, ďalším potrebným vybavením a istením v podobe tzv. potápačského počítača – hodiniek, ktoré zaznamenávajú jednotlivé veličiny týkajúce sa ponoru a kontrolujú, či je všetko v norme. Partizánčan však dodáva, že potápanie je bezpečné aj vďaka tomu, že sa človek nikdy nepotápa sám. Tento tzv. buddy systém znamená, že potápač má jeden základný a jeden rezervný dýchací prístroj a týmto spôsobom vie vždy pomôcť svojmu sparing partnerovi, s ktorým tvorí dvojicu a pri ktorom sa zdržiava počas celého ponoru.

Slovensko, Egypt i Maldivy

Prvé ponory na otvorenej vode okúsil na Slovensku, najprv v Žiline, neskôr sa zahĺbil do vôd Seneckých jazier a Čiernej vody, ktorú si veľmi obľúbil a odporúča ju aj rekreačným plavcom či záujemcom o potápanie: „Je to jedna z najkrajších destinácií na Slovensku, plávajú tam húfy rýb a na dne ležia vraky – športového lietadla či autobusu, ktoré dávajú tomuto zážitku nový rozmer. Môžete si tu vyskúšať ponory a urobiť si potápačské kurzy. Je to naozaj veľmi pekný areál a máme ho doslova za rohom.“

peter korytar potapanie cierna voda
Potápanie v jazere Čierna Voda je zážitok, tvrdí Peter Korytár

Po skúsenostiach na Slovensku prišlo na rad zahraničie a svet morí a oceánov. Spočiatku to bolo blízke Chorvátsko či Egypt, no na jeseň minulého roku sa mu naskytla príležitosť vycestovať do exotických Maldív. Tento ostrovný štát na juhu Ázie v Indickom oceáne tvorí reťazec niekoľkých koralových atolov, ktoré sú rajom pre potápačov. Pod vodou sa ukrýva koralový svet plný najrôznejších rýb a morských živočíchov či koralových útesov. O tom sa mohol na vlastné oči presvedčiť aj Peter Korytár. „Na Maldivoch sme boli ubytovaní na lodi a plávali sme okolo všetkých ostrovov, videli sme každý kút, len z inej strany ako bežní turisti. Ponárali sme sa niekoľkokrát do dňa do hĺbky 20 – 40 metrov, pod vodou sme zotrvali vždy približne hodinu,“ opisuje Partizánčan.

peter korytar potapanie chorvatsko
Peter Korytár v Chorvátsku
peter korytar potapanie rodos
Podmorský svet pri ostrove Rhodos

(Ne)bezpečné stretnutie

Nevšedný výlet absolvoval so skupinkou potápačov a miestnym sprievodcom, ktorý dohliadal na dodržiavanie všetkých pravidiel: „Už keď sme sa školili v Žiline, vštepovali nám, že pod vodou sa máme správať ako pozorovatelia. V žiadnom prípade neničíme flóru, nič neberieme, vziať môžeme akurát tak odpadky. Na Maldivoch to bolo o to prísnejšie. Prízvukovali nám, aby sme nepoškodili vzácne koraly a nerušili podmorský svet.“

Čo presne to znamená, vysvetľuje Peter Korytár na príklade živočíchov: „Ocitol som sa v hĺbke, kde okolo mňa plávali šesť metrov dlhé žraloky. Ako som to vnímal? Keď som videl toho žraloka, ako sa rúti na mňa, celý svet sa mi zastavil. Hovorím si – fú, som tu oproti nemu úplne maličký, nedokážem urobiť nič, môžem to len sledovať,“ hovorí s pokojom v hlase. Zároveň si uvedomuje, že to nie je úplne štandardná situácia, keď sa človek ocitne na dne oceána, oblečený len v neoprénovom obleku a okolo neho plávajú žraloky.

Rešpekt aj obdiv

„Nepopieram, znie to nebezpečne. Ale v tej chvíli to človek berie úplne inak. Vníma to ako krásu prírody, niečo, k čomu by mal mať človek nesmiernu úctu. A vtedy, v tej hĺbke oceána pochopí, že keď sa on bude správať k zvieratám ohľaduplne, nebude im narúšať bezpečnú zónu, aj ony to vycítia,“ opisuje svoje rozpoloženie, ktoré mal v danej chvíli.  „Samozrejme, museli sme tam dodržiavať isté pravidlá. Treba si držať odstup, ruky mať pri tele, skrátka netreba zbytočne provokovať, vtedy žralok len prepláva okolo. Hovorí sa, že keď sa začne krútiť okolo teba, vtedy sa maj na pozore,“ tvrdí s rešpektom a dodáva, že sa v tejto situácii, našťastie, neocitol.

„Či som sa bál? nie, nemal som si to kedy ani uvedomiť. Keď som sa ponoril, v tej chvíli som si ani neuvedomil, čo tam dole bude. Išiel som do toho s tým, že ma čaká obrovský zážitok.“

Na otázku, či sa niekedy bál, má jednoznačnú odpoveď. „Ublížiť dokáže aj malá ryba. Jedna taká pohrýzla potápača práve na Maldivoch. A či som sa bál – nie, nemal som si to kedy ani uvedomiť. Keď som sa ponoril, v tej chvíli som si ani neuvedomil, čo tam dole bude. Išiel som do toho s tým, že ma čaká obrovský zážitok,“ spomína si na svoje prvé ponory v exotike.

peter korytar potapanie maldivy
Len pár metrov od žraloka

Medzi stretnutia s najnebezpečnejšími morskými tvormi patria tie so žralokom tigrím, s murénou či morským hadom. „Má to však aj iný rozmer. Človek tam vidí delfínov na hladine alebo pod vodou obrovskú rybu, ako sa kŕmi planktónom. A vtedy pochopí, že hoci je nebezpečná a gigantická, je hlavne krásna. Je úžasné vnímať, čo všetko nám zemeguľa môže dať, čo ukrýva podmorský svet a uvedomiť si, že nemáme ani poňatia, čo všetko je pod vodou, až keď zlomok z toho vidíme na vlastné oči,“ rozpráva s úžasom a vyratúva, koľko druhov živočíchov spoznal vďaka nevšednej vášni.

Tlaku sa nebojí

Potápanie však má aj svoje úskalia. Pôsobenie tlaku na ľudský organizmus môže byť pre niekoho odradzujúce. „Človek to cíti, ale so všetkým sa dá vysporiadať. Postupne, ako sa zanáram, vyrovnávam tlak. Čím viac ponorov mám za sebou, tým viac si moje telo zvyká na nové podmienky. Pomáhajú tomu aj rôzne prostriedky – špeciálne štuple do uší, neoprén, ktorý drží teplo. Všetko je to o nastavení – čím menej komfortne sa cítiš, tým viacej dýchaš, si v strese a potom sa môžu stať nežiaduce chyby.“ Aparatúra, ktorú Peter potrebuje, nie je taká obsiahla, ako by sa mohlo zdať a pohodlne vie vycestovať bez toho, aby so sebou vláčil niekoľko ťažkých batožín. „Oceľové fľaše si brávame na mieste, kde sa potápame, rovnako aj olovené závažie. Ostatné ako prvá, druhá mechanika, či kompenzátor vztlaku si nosíme svoje, lebo to sú veci, ktoré nás držia pri živote a preto verím tým svojim, nie požičaným,“ vysvetľuje.

Všetky úskalia však podľa jeho slov preváži pocit z potápania. „Keď viem, že mám v poriadku celú technológiu potrebnú na ponor, príde to krásne, kedy sa sústredím len na to, čo sa deje okolo mňa pod hladinou. Vtedy nastupuje foťák či kamera, robia sa zábery, ktoré potápači neraz ponúkajú aj dokumentaristom, filmárom, aby z nich mohli pripraviť tie úžasné snímky, ktoré vidíme v kinách a televízii,“ uzatvára Partizánčan, ktorý má na jar naplánovaný ďalší výlet, tentoraz mieni prebádať vody ostrova patriaceho ku Kolumbii.

Pozrite si video, ktoré zachytáva Petra Korytára plávať vedľa žralokov:

Foto a video: archív P.K.