Adrián Adamec nie je v Partizánskom neznámy pojem. V novinách Tempo sme sa už o jeho projektoch – úspešných študentských krátkometrážnych filmoch zmienili. Jeho najnovší počin je zatiaľ najnáročnejší film, pod aký sa Adrián scenáristicky a režisérsky podpísal.
Film vznikal jeden a pol roka, bez rozpočtu a jednou z výziev bolo natočiť ho za prísnych pandemických opatrení. Štáb napokon zvládol viac výziev ako len pandémiu a výsledkom je 27-minútový sci-fi triler NEVEN, ktorý Adrián predstavil verejnosti v Mestskom panoramatickom 3D kine v sobotu 10. septembra.
Mať v hlave myšlienku, napísať k nej scenár, rozplánovať celý projekt natáčania filmu a ešte mať nad ním réžiu, to je ako manažovať veľkú firmu. Čo je podľa teba najdôležitejšie, aby takéto dielo vzniklo?
V prvom rade je to o vôli tvoriť a mať na mysli niečo, od čoho sa chcem odraziť. V prípade filmu Neven sa to začalo hercom, a tým hercom bol človek s Downovým syndrómom. Videl som Petra Hudeca, herca z Divadla z Pasáže (pozn. red.: profesionálne komunitné divadlo v Banskej Bystrici, ktoré ako jediné svojho druhu na Slovensku pracuje s ľuďmi s mentálnym postihnutím) a pomyslel som si, že by bolo super, keby sa mi ho podarí zaangažovať do môjho projektu. Potom prichádza druhý aspekt, ktorý treba rozlúsknuť – prečo to vlastne robím, čo je myšlienkou celého filmu?
A ako si si na túto otázku odpovedal?
U mňa to bolo vždy tak, že keď som písal scenáre k predošlým výtvorom, vychádzal som z vlastných zážitkov. To je to, čo prízvukujú aj najlepší filmári. V čase, kedy sa začal scenár formovať, som mal ťažšie obdobie a strácal som nádej, či to vlastne zvládnem. Hovorí sa, že čas všetko vylieči, a keďže to bolo niečo, čo ma veľmi trápilo, rozhodol som sa postaviť príbeh na tom, že vezmem hlavnej postave všetko, na čom jej záleží, v tomto prípade celú rodinu. A na konci príbehu hlavný hrdina aj napriek strate znova zažije pocit, ktorý dlho necítil a zistí, že má niekoho, na kom mu záleží.
Skutočnosť, že si film zasadil do vojnového prostredia, mal túto myšlienku ešte viac umocniť?
Vo vojne sa človek bojí o najbližších, cíti sa neisto, bezmocne. Keď sa kreoval film Neven, pred očami som mal Izrael, krajinu, ktorá je stále na pokraji vojny. Paradox je, že v čase, keď bol film už natočený a pustil som sa do spracovávania materiálov, začala sa vojna na Ukrajine. Bolo to sureálne. Navyše, v tom období som prišiel o otca, čo malo takisto nečakanú symboliku v tom, čo som sa snažil stvárniť v scenári – myšlienku straty blízkeho človeka.
Bola pre teba tvorba filmu zároveň formou vyrovnania sa s osobnou stratou?
Každý si prejde nejakým trápením, sklamaním a človek musí byť trpezlivý, vydržať a príde niečo, čo mu prinesie radosť, svetlo do života. Aj pre mňa bolo dôležité, aby som sa sám sebe snažil odkomunikovať to, že to temnejšie obdobie musím prečkať.
Ty si kreoval sci-fi triler plný rôznych vizuálnych efektov a aj napriek tomu má snímka emóciu, vygradovaný dej a celú ideu podčiarkol aj samotný herec s genetickým ochorením.
To bol aj dôvod, prečo som zobral do filmu takého herca. Vedel som, že to bude výzva, ale keď som sa pozrel na Peťa, boli to okamžité sympatie. On je veľmi milý, má taký anjelský výraz. A motivovalo ma aj to, že mnohí filmári by do takejto spolupráce nešli. Ja som výzvu prijal.
Ako sa ti pracovalo s Petrom?
Veľmi som sa bál, keď som išiel na prvé natáčania, mal som pred ním rešpekt. Učil som sa s ním na pľaci pracovať, prichádzal som na to, ako ho motivovať k tomu, aby nasledoval kroky, ktoré mal v scenári. On moje úlohy plnil, ale kým prešiel z bodu A do bodu B, čas si vyplnil po svojom, svojimi aktivitami. A práve tie dali scéne iný, autentickejší rozmer, ktorý by tam nebol, keby scénu točí iný herec. Postupne sme si k sebe našli cestu a zrazu sme dokázali vytvoriť úžasné veci.
Vo filme Neven vo vedľajšej roli vystupuje známy slovenský herec Marek Majeský. Ako sa ti podarilo obsadiť do filmu herca celoslovenského formátu, keď si si nemohol dovoliť ho zaplatiť?
Bol to zázrak, že na to privolil a že sme vôbec natrafili na takého herca. Nemal žiadne špeciálne požiadavky, bol veľmi milý, získal si každého. Naozaj sme mali veľké šťastie, že zapadol do nášho kolektívu. S honorárom sa, mimochodom, spája jedna humorná historka. Keď sme si išli s Marekom čítať scenár, doniesol som mu pero, nech si ho nechá a prinesie potom na natáčanie. Jemu sa to pero páčilo a ja som vtedy zavtipkoval, že tým perom je ako herec vyplatený a zaviazaný, aby neodstúpil od dohody a prišiel aj na samotné natáčanie. 🙂
Na jazyk sa mi tlačí otázka, prečo si si do sci-fi filmu vybral práve Mareka Majeského? Slovenský divák ho predsa len pozná v iných rolách a formátoch.
Zafixoval som si ho do pamäte vo filme Kandidát. A keďže som vedel, že spolupracoval s Divadlom z Pasáže, nádejal som sa, že by mohol mať pre to pochopenie. Keď som ho oslovil, zapáčil sa mu náš bláznivý nápad urobiť film bez rozpočtu, len preto, že nás to baví. A bol mi aj sympatický, čo som si následne potvrdil osobne. Bol neskutočne ochotný a „pri zemi“. A ako som spomenul, veľmi zapasoval do nášho kolektívu.
Keď je reč o štábe, koľko ľudí sa podieľalo na výrobe celého filmu?
Bolo nás dohromady 40 a veľmi sme si to natáčanie a kreovanie filmu užívali. Možno je to aj tým, že u nás neplatí, že ľudia v tíme musia byť z fachu. Napríklad produkčné nemajú skúsenosť s produkciou filmu, sú to dievčatá, ktoré poznám a viem o nich, že dokážu koordinovať rôzne činnosti, sú iniciatívne a keď vidia, že je problém, idú ho riešiť. Aj kaskadér vo filme sa tým neživí, je to môj kamarát, ktorý sa odjakživa venuje športom a už mal polámané hádam všetky kosti. 🙂 Takýmto spôsobom som si vyskladal tím ľudí, ktorí dokážu robiť rozmanité veci, ale nie vždy sú profesionálmi v danej oblasti.
Súčasťou tvojho štábu sú však aj ľudia, ktorí sú špičkou vo svojom obore. Príkladom je Vladimír Valovič, ktorý spolupracoval aj so Stevenom Spielbergom.
Vlado sa podpísal pod tvorbu vizuálnych efektov v mnohých hollywoodskych filmoch, ako napríklad Strážcovia galaxie, Star Trek: Do neznáma, Liga spravodlivosti, Harry Potter. Žil a pracoval v Kanade, neskôr sa vrátil na Slovensko, do Handlovej, odkiaľ pochádza. My sme ho oslovili s naším projektom a on stále nechápal, že všetky tie efekty vo filme robím ja. Privolil a obom nám táto spolupráca kreatívne padla vhod.
V rámci postprodukcie sa dajú robiť veľké veci.
Vizuálne efekty, ktoré použil Adrián vo svojom filme, sú toho dôkazom.
Je príjemné zistiť, že nadšenie tvojho tímu pracovať na filme bez nároku na honorár vyvracia tvrdenie, že dnes už nikto neurobí nič zadarmo. 🙂
Človek si časom vyselektuje ľudí okolo seba a ostanú mu tí, ktorí to robia s nadšením. Spoločne sme sa dohodli, kedy točíme, určili sme si termín a pustili sa do práce. Veľmi si vážim ich čas, že do toho išli a že nikto na pľaci nepovedal, že mu je dlho, chladno, nikto tam nebol nepríjemný, hoci podmienky v teréne a točenie na rôznych miestach neboli vždy ideálne.
Film ste natáčali sedem dní prerušovane, následne prišla na rad postprodukcia. Bolo časovo náročné dať film s toľkými vizuálnymi prvkami dohromady?
Postprodukcia trvala okolo desať mesiacov. Pracovali sme na nej každý deň, venovali sme tomu všetok voľný čas. Pre mnohých je ťažko pochopiteľné, čo táto fáza znamená. Ale keď som povedal Vladovi Valovičovi, že som sám urobil 200 záberov na vizuálne efekty, skoro zamdlel. Pre predstavu, keby toto ide do štúdia, robí to 20 ľudí, nie jeden, ako to bolo v našom prípade.
Čo sa deje s filmom, keď je hotový a má po premiére?
V tejto fáze ešte stále vylepšujeme zábery a čoskoro film zverejníme na internete. Chceme ho dostať medzi ľudí, médiá… Následne sa snímka posúva na festivaly, dostane sa na tzv. facebook pre filmy. Človek postupne spoznáva filmárov a aj cez nich sa s dielom dostáva ďalej.
Keď sa pozrieš spätne na tú niekoľkomesačnú prácu, ako si spokojný s výsledkom? Čo by bolo pre teba a pre štáb najväčším zadosťučinením?
Som vďačný za to, že som mal možnosť natáčať film s hercom s Downovým syndrómom. Neviem, či by mi iný profesionálny herec vedel dať takú skúsenosť ako Peter. Veľa som sa od neho naučil. A zadosťučinením je aj to, že Peťo si môže povedať, že natočil akčné scény a že má skúsenosť s takýmto filmom, čo si nemôže povedať každý slovenský herec. Pochváliť sa tým môže aj Divadlo z Pasáže, ktoré má záujem premietať film na jednom festivale. Teším sa, že sa táto Peťova premiéra v sci-fi snímke udiala práve vďaka nám. Nikto do toho nešiel s tým, že na tom zarobí, alebo s cieľom vyhrať filmový festival, chceme sa skrátka len zlepšovať, mať portfólio a robiť, čo nás baví. A satisfakcia? Už len to, že sa film páčil ľuďom, ktorí boli na premiére v Partizánskom, je pre mňa veľká spätná väzba a zadosťučinenie.
Celý film si môžete pozrieť online:
Foto: Stella Šuranská, dvajaphoto, Erika Kolláriková (Erinzeey Photography)
Prečítajte si aj: VIDEO: Ako z Hollywoodu, Adrián (24) z Partizánskeho vytvoril sci-fi film plný 3D efektov
![](https://novinytempo.sk/wp-content/uploads/2024/12/Banner-sutaz.jpg")