Výšková v Partizánskom odišla do histórie: Odborníci hovoria o najväčšom námestí na Slovensku

Za finálne rozhodnutie vedenia mesta budovu asanovať sa však postavili aj odborníci z Krajského pamiatkového úradu v Nitre Peter Jurkovič a Anna Jurišová. Pripomínajú, že už v roku 1993 pamiatkari pri prerokovávaní nového územného plánu vyslovili veľmi odvážnu požiadavku na odstránenie výškového internátu v priamom centre mesta. „Zaiste požiadavka na zbúranie ešte relatívne funkčnej stavby z úst pamiatkarov na tú dobu bola nepredstaviteľná, avšak takmer po troch desaťročiach ju najmä súčasné vedenie Partizánskeho zvládlo, vrátane tej najťažšej úlohy, ktorou bolo doriešenie náhradného bývania. K tomu prispela nemalou mierou aj verejná mienka samotných obyvateľov mesta,“ uviedli Jurkovič a Jurišová na stránke Pamiatkového úradu SR.

Podľa nich 13-poschodová budova v strede námestia nikdy nezapadala do pôvodného urbanistického konceptu mesta vytvoreného koncom 30. rokov 20. storočia svetoznámym českým Baťovým architektom Vladimírom Karfíkom. Ten okrem územného plánovania mesta projektoval aj podstatnú časť Baťovej továrne či samotné objekty v meste spĺňajúce obchodno-spoločenskú alebo obytnú funkciu. Výstavbou výškového internátu bol tento unikátny architektonický a urbanistický koncept v duchu funkcionalizmu úplne narušený. „V roku 1963 začala stavba objektu na obytné účely, ale zrejme aj z ideologických dôvodov ako vizuálna bariéra do priehľadu veľkoryso koncipovaného stredu mesta na jeho záverečnú architektonickú a urbanistickú dominantu rímskokatolíckeho kostola, postaveného v roku 1946,“ podotýkajú pamiatkari.

Partizánske sa zaoberá otázkami ochrany historického dedičstva funkcionalistickej architektúry a urbanizmu z prvej polovice 20. storočia už takmer tri desaťročia. Pri ich riešení sa zúčastňovali aj externí odborníci z Fakulty architektúry STU Bratislava prostredníctvom iniciatívnych rokovaní za účasti Pamiatkového úradu SR. Pamiatkari veria, že odstránenie výškovej budovy prispeje k doriešeniu obnovy pôvodného priestorového a urbanistického konceptu mesta. To môže samospráva využiť za účelom zachovania a prezentácie práve unikátnych hodnôt modernej funkcionalistickej architektúry 30-tych a 40-tych rokov 20. storočia, čo prispeje k zatraktívneniu či zvýšeniu hodnoty mesta v budúcnosti.

V neposlednej rade odborníci poukazujú aj na to, že pozdĺžne Námestie SNP plynulo pokračujúce parkom Jana Antonína Baťu bude v rámci našej krajiny jedinečné aj iným spôsobom. „Týmto aktom bude mať Partizánske pravdepodobne rozlohou najväčšie námestie na Slovensku, v kombinácii architektonicky uzavretej plochy námestia s významným prvkom zelene ako moderného poňatia života funkcionalistického mesta 20. storočia,“dodali Jurkovič a Jurišová.
foto: mm