Unikátne zábery: Pôvodné kúpele v Malých Bieliciach boli malým rajom na zemi

Výšková budova nie je ani zďaleka jedinou stavbou v Partizánskom, ktorá už má svoje roky zrátané. Za zenitom sú totiž viaceré objekty, na ktoré sme narazili pri prezeraní redakčného archívu. Či už patríte medzi pamätníkov alebo tých neskôr narodených, priblížiť si ich môžete prostredníctvom našej reportáže.

Chýry o liečivých účinkoch až v Londýne

Prvé zmienky o výskyte horúcich prameňov v Malých Bieliciach, ktoré sa využívali na liečenie reumatizmu a ženských chorôb, pochádzajú z druhej polovice 17. storočia. Informáciu o sírnatej vode s liečivými účinkami v Bieliciach uverejnil anglický cestovateľ Eduard Brown, ktorý putoval za výskumom banských miest, v londýnskom ilustrovanom časopise v rokoch 1673 a 1685. Ešte v roku 1697 sa uvádzajú ako pustnúce staviská. Malobielické kúpele sa v roku 1700 dostávajú do vlastníctva vtedajšieho zemepána Pavla Medňanského, ktorý v nich údajne trávil pekné jesenné dni a pozýval si tam aj svojich magnátskych priateľov. V roku 1753 si ich prenajal chirurg (ránhojič) Ján Šuhaj, ktorý bral poplatky za kúpanie v spoločnom skromnom zariadení a za tzv. banky – seknutie žilou proti hustej krvi.

Na nádvorí hrávala cigánska kapela

V roku 1928 boli kúpele predané po častiach Gertrúde a Ide Nešnerovým, Maxovi Adlerovi s manželkou a zvyšok Československému štátu. Prenajímateľkou sa v tomto období až do roku 1948 stala Karolína Elena Aldorferová z Oslian. Kúpele v tom čase zažívali najväčší rozmach, prostredie bolo zveľadené, podobne ako aj reštaurácia. Významným míľnikom v histórii kúpeľov bol príchod firmy Baťa do Baťovian.

„Pravidelnými hosťami boli nielen v kúpeľoch, ale i pri zábavách. Páni baťovci mali peniaze a cigánske kapely ich už od príchodu vlaku vítali svojimi melódiami. Bola to cigánska kapela pod vedením primáša Gejzu Vöröša, pochádzajúceho z Nadlíc a primáša Šaraiho z Klátovej Novej Vsi. Prostredie vrátane tanečnej dvorany bolo na úrovni. Išiel tam každý, kto si chcel po svojej týždennej práci odpočinúť a získať novej sily do práce,“ zachytávali históriu v roku 1991 noviny Tempo. Súčasťou zariadenia boli tri bazény, dva kryté a jeden nekrytý. Takto fungovali až do spomínaného roku 1948, kedy začali pustnúť, no napriek tomu ich obyvatelia navštevovali zadarmo, keďže voda bola stále horúca.

Z pôvodnej budovy moderné sanatórium

V 50. rokoch minulého storočia sa majiteľom kúpeľov stali bývalé Závody 29. augusta, ktoré ich prebudovali na lôžkové sanatórium s kompletnou lekárskou starostlivosťou a krytým bazénom. Neskôr, v 70. a 80. rokoch z neho vzniklo moderné ozdravné stredisko. V súčasnosti sú bielické kúpele v rukách súkromného vlastníka a prešli viacerým rekonštrukciami. Nezľahla sa teda úplne po nich zem, no v pôvodnej podobe sa zachovali už len na dobových fotografiách.

Zdroj: Baťovany – Partizánske 1938-2018, Partizánske – Staré a nové epochy

foto: archív redakcie a Petra Múčku