Zisťovali sme: Kryty v Partizánskom, ako sme na tom?

Vojnový konflikt na Ukrajine vzbudil v mnohých záujem o to, ako je na takúto situáciu pripravené Slovensko. Otázky o krytoch, ich počte a stave trápia aj Partizánčanov.

V rámci Slovenska máme niekoľko typov úkrytov ako súčasť civilnej ochrany. Jedným je odolný kryt, často označovaný bunker, druhým typom sú plynotesné kryty, tie ľudí ochránia aj v prípade zamorenia ovzdušia niekoľko desiatok hodín.

Najviac v hlavnom meste

„Na Slovensku sa nachádza okolo 1 500 odolných a plynotesných úkrytov, z toho približne jedna štvrtina je v Bratislave a zvyšok je relatívne rovnomerne rozmiestnených po mestách na celom Slovensku. Tieto úkryty majú súhrnnú kapacitu okolo 250-tisíc osôb,“ uviedlo Ministerstvo vnútra SR (MV SR), pod ktoré civilná ochrana spadá.

Podľa posledných štatistík rezortu z konca roka 2018 sa v Trenčianskom kraji nachádza 150 odolných a 100 plynotesných krytov s kapacitou viac ako 53-tisíc ľudí.

Za kryty sa považujú aj tzv. jednoduché úkryty budované svojpomocne, ide o podzemné alebo nadzemné priestory stavieb vybudované v stave bezpečnosti vo vlastníctve súkromných a právnických osôb. Inak povedané, sú to pivničné (suterénne) priestory, ktoré v prípade potreby a po istej úprave môžu poslúžiť ako úkryt pre obyvateľov.

Pivnice majú veľkú kapacitu

Čo sa týka Partizánskeho, kryty sa v meste budovali v 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia, niektoré dokonca skôr. Najviac, z pochopiteľných dôvodov, je práve spomínaných pivničných priestorov poskytujúcich kapacitu nad 30-tisíc ľudí. „Na prípravu takýchto priestorov, ak by nastal napríklad vojnový stav, existujú platné postupy a jednotlivé kroky, ako objekty zabezpečiť. Situácia je však z tohto pohľadu rovnaká, aká bola pred mesiacom, podľa vyjadrení prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ako aj vládnych činiteľov je Slovensko mimo ohrozenia vojnovým konfliktom, nepripravuje sa v sektore civilnej ochrany na žiaden takýto stav,“ vysvetlil nám Martin Hlbočan z Mestského úradu v Partizánskom.

Kryty mesto nevlastní

Samospráva, ktorá vedie zoznam úkrytov, má v evidencii 13 stavieb ako „stálych“ krytov, pričom ani jeden nevlastní mesto. Kapacita je nad 2 200 osôb. „Väčšina z nich bola vybudovaná v areáli bývalých závodov, postavené boli s cieľom ochrániť vtedajších zamestnancov v čase ich práce počas vojny. V súčasnosti ich vlastnia viaceré právnické osoby,“ povedal Martin Hlbočan.

Tieto objekty sa podľa našich informácií dlhé roky nevyužívajú, čomu odpovedá aj stav, v jednom sa ale podarilo vďaka iniciatíve mladých ľudí vybudovať múzeum. Ako v tejto súvislosti vysvetľuje MV SR, ochranné stavby v súkromnom vlastníctve, v ktorých sa nachádzajú múzeá, je možné v zmysle legislatívy použiť v mierových časoch „dvojúčelovo“ pri nutnosti zachovania ich ochrannej funkcie. „Jediným rozdielom s takto nevyužívanými úkrytmi sú iné časové normy pre ich spohotovenie,“ dodáva rezort.

Ministerstvo zároveň upozorňuje na fakt, že potravinami, liekmi a zdravotníckymi potrebami okrem lekárničiek sa úkryty nevybavujú. Pri prípadnom zabezpečovaní ukrytia by si ľudia mali okrem dokladov, cennosti malých rozmerov, doniesť aj osobné lieky, základné trvanlivé potraviny, predmety osobnej hygieny, náhradné oblečenie a prikrývku.

Sirény zostanú ticho

Aj sirény patria k prvkom civilnej ochrany, ako prvé majú ľudí informovať o mimoriadnej udalosti. „Varovanie obyvateľstva sa technicky zabezpečuje sieťou sirén, na Slovensku je 1 755 elektronických sirén v 643 samosprávach a 237 motorických sirén v 237 samosprávach,“ informuje rezort.

Preskúšanie prevádzkyschopnosti sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom po predchádzajúcom informovaní o čase skúšky. Pri elektronických sirénach je to dvakrát ročne, väčšinou v júni a decembri a pri elektromotorických spravidla každý druhý piatok v mesiaci o 12.00 h. „Takéto skúšky sú riadené celoštátne, v marci sa však neuskutočnia, aby nedošlo k zlému pochopeniu zo strany obyvateľstva,“ doplnil Martin Hlbočan.

foto: ilustračné MTP