Brankár Michal Peškovič z Klátovej načal v poľskej Ekstraklase už tretiu stovku súťažných zápasov

Významný míľnik v profesionálnej športovej kariére dosiahol tridsaťdeväťročný futbalový brankár Michal Peškovič z Klátovej Novej Vsi. V poľskej najvyššej futbalovej súťaži prekročil hranicu dvoch stoviek súťažných stretnutí.

„Myslím si, že odohrať dvesto zápasov v najvyššej zahraničnej súťaži, je pekné číslo. Aj keď poľská Ekstraklasa nepatrí medzi top európske súťaže, má svoju kvalitu. Je veľa brankárov, ktorí by chceli chytať na najvyššej úrovni v Poľsku, ale nie každý má takúto príležitosť. Som spokojný a šťastný, a dúfam, že zápasy v Ekstraklase mi budú pribúdať. Musíme sa však zachrániť a myslím si, že družstvo má na to kvalitu,“ povedal Michal Peškovič, ktorý sa medzi tri žrde v stretnutí Ekstraklasy postavil po dvojstý raz 11. apríla v drese staronového klubu Podbeskidzie Bielsko-Biala. V 24. kole Ekstraklasy jeho tím podľahol na pôde Zaglebie Lubin tesne 1:2.

Koketoval s postom útočníka

Futbalu sa Michal Peškovič začal venovať v Klátovej Novej Vsi, pokračoval v Bošanoch a ešte ako starší žiak prestúpil v roku 1994 do FK Tempo Partizánske. „K futbalu ma doviedol môj otec. Chodil so mnou na ihrisko v Klátovej Novej Vsi, kde ma učil kopať do lopty oboma nohami. Zo začiatku, asi jeden rok, som hrával na poste útočníka. Raz na tréningu, keď som bol ešte starší žiak, som to skúšal aj v bránke. Celkom dobre mi to išlo, tak som sa nechal nahovoriť na chytanie,“ zaspomínal si na svoje prvé futbalové kroky Michal Peškovič.

Sedemnásťročný debutoval medzi mužmi

V mužskej kategórii debutoval Michal Peškovič ako sedemnásťročný v drese FK Tempo Partizánske v stretnutí vtedajšej IV. ligy Trenčín. Presne 7. augusta 1999, kedy Tempo zdolalo na domácom trávniku Malé Lednice tesne 3:2, hoci už po siedmich minútach prehrávalo 0:2. Ešte do polčasu sa gólmi v 41. a 45. minúte postaral o zrovnanie skóre Peter Křapka a obrat dokonal v 86. minúte Ľubomír Blaho. „Priznám sa, na premiéru medzi mužmi si už nespomínam. V pamäti sa mi však vynára zopár fragmentov z niektorých zápasov, ktoré som odchytal za Tempo,“ tvrdí 188 cm vysoký brankár.

Odvážny ťah urobil tréner Ján Stanko mladší, ktorý Michala Peškoviča posunul do mužského futbalu. Dokonca, pred súťažnou sezónou 1999/2000 ho urobil brankárskou jednotkou FK Tempo. „Pocity boli všelijaké… Priznám sa, mal som i strach, ale pravidelnými tréningmi medzi mužmi zmizol. Tréma však zo mňa úplne opadla až po prvých úspešných zákrokoch v úvodných zápasoch,“ komentoval vtedy svoju pozíciu brankárskej jednotky Michal Peškovič, ktorý s odstupom takmer 22 rokov dodáva: „V mojej kariére mi veľmi pomohlo, že ma tréner Stanko vytiahol z dorastu a dal mi šancu medzi mužmi. Asi vo mne niečo videl… (úsmev).“

Vytrvalosť a pokora

Futbalový brankár Michal Peškovič je učebnicovým príkladom športovca, ktorému sa vynaložené úsilie vrátilo v podobe dlhej úspešnej profesionálnej kariéry. „Pamätám si, ako som o siedmej ráno cestoval z Klátovej Novej Vsi do školy do Topoľčian. Po škole som niekedy stihol ešte ísť domov, ale maximálne len na polhodinu, a už som cestoval do Partizánskeho na tréning. Niekedy som išiel už priamo zo školy. A z tréningu som sa vracal domov po šiestej hodine podvečer. Tento kolotoč bol prakticky každý deň okrem víkendu, kedy zas boli na programe zápasy,“ opisuje denný kolobeh Michal Peškovič a pokračuje: „Vytrvalosť a pokora, to sú pre mňa najdôležitejšie hodnotové a charakterové vlastnosti, ktorých som sa vždy držal. Už od mladi som sa snažil robiť všetko poctivo, nič som si nezľahčoval, futbalu som obetoval naozaj veľa. Tá drina, odriekanie a obetovaný voľný čas ale nevyšli navnivoč. Teraz si spokojne môžem povedať, oplatilo sa!“

Dva pohárové triumfy

V Partizánskom zotrval do augusta 2000, kedy sa posunul do prvoligového FC Nitra. Následne si to cez OFK Veľký Lapáš namieril do FC ViOn Zlaté Moravce. V klube od rieky Žitavy sa tešil z prvého výrazného úspechu. V súťažnej sezóne 2006/2007 sa s FC ViOn stal víťazom Slovenského pohára a postúpil do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Debutoval aj v európskej súťaži UEFA Cup, aby v januári 2008 podpísal prvý zahraničný angažmán. Stal sa hráčom Polonie Bytom a svoju históriu začal písať v poľskej Ekstraklase.

V nej zaznamenal prvý výrazný úspech v súťažnom ročníku 2011/2012. S klubom Ruch Chorzów sa stal poľským vicemajstrom. O titul prišli až v záverečnom kole a za majstrom Śląsk Wrocław zaostali len o jeden bod. V tej istej sezóne si zahral aj finále Poľského pohára, v ktorom Ruch podľahol Legii Warszava výsledkom 0:3. Na pohárovú trofej si v Poľsku siahol v roku 2020, kedy v súťaži triumfoval s Cracoviou Krakov po finálovom víťazstve 3:2 po predĺžení nad Lechiou Gdansk.

Návrat do Bielsko-Biala

Od 3. novembra uplynulého roku je Michal Peškovič opäť hráčom Podbeskidzie Bielsko-Biala, kam sa vrátil po piatich rokoch z Pasy, ako prezývajú Cracoviu. So staronovým zamestnávateľom podpísal 1,5-ročný kontrakt. Podbeskidzie sa však pohybuje na dolných priečkach tabuľky Ekstraklasy, kam sa vrátilo po štyroch rokoch. Svoj prestup však nepovažuje za krok späť. „Nie, chcel som len hrať. Mám tridsaťdeväť rokov, futbal ma stále baví a chcem stráviť zvyšok kariéry na ihrisku. Myslel som si, že Pasy bude môj posledný klub, netušil som, že sa do Bielsko-Bialej opäť vrátim. Ale vo futbale sa často dejú nečakané veci. Teraz sa teším, že chytám opäť pravidelne,“ povedal na margo zatiaľ svojho posledného prestupu Michal Peškovič.

V piatich krajinách 263 stretnutí medzi elitou

V súčasnosti má Michal Peškovič za sebou v Ekstraklase už 203 stretnutí, v ktorých 51 razy vychytal čisté konto. Počas dvanástich súťažných sezón v poľskej najvyššej súťaži postupne hájil farby Polonie Bytom (39 odchytaných stretnutí), Ruch Chorzów (47), Korony Kielce (8), Cracovie Krakov (74) a Podbeskidzie Bielsko-Biala (35). Najvyššiu futbalovú súťaž ale okúsil až v piatich krajinách. Na slovenských trávnikoch za FC ViOn Zlaté Moravce odchytal 17 duelov v Corgoň lige. Poľskú cestu vo svojej futbalovej kariére preťal pôsobeniami v gréckom Aris Thessaloniki (8 stretnutí), dánskom Viborg FF (33) a polročnou štáciou v Neftçı Baku (2) v Azerbajdžane. Spolu tak odchytal medzi klubovou elitou týchto piatich krajín 263 súťažných stretnutí.

V Poľsku ťahá už dvanástu sezónu

Najvýraznejšiu stopu ale bezpochyby zanecháva odchovanec OFK Klátova Nová Ves v poľskej Ekstraklase. Ťahá v nej už dvanástu sezónu. „Pasuje mi táto súťaž aj krajina. V Poľsku sa cítim ako doma, aj manželku mám Poľku. Spolu máme dvoch synov, trojročného Filipka a ročného Šimonka, obaja sa narodili v Krakove,“ pochvaľuje si skúsený brankár, ktorý aj vo svojich tridsiatich deviatich rokoch drží mladších konkurentov na lavičke: „Moji mladší brankárski kolegovia určite nie sú šťastní, že nechytajú, ale naďalej tvrdo trénujú, pretože len tak sa môžu výkonnostne posúvať. U mladých brankárov je dôležitý aj ich prístup. Myslím si, že dnes nie sú pri vstupe do veľkého futbalu pripravení tak, ako napríklad moja generácia kedysi.“

Recept na brankársku dlhovekosť

To, že si Michal Peškovič tak dlho drží formu v najvyššej lige, má svoje opodstatnenie. Aký je jeho recept na brankársku dlhovekosť? „Cítim sa veľmi dobre. Som pozitívne naladený, na tréningoch idem vždy naplno a stále mám chuť bojovať s mladšími kolegami o základnú zostavu. Poslednú zimnú prípravu som absolvoval s dvomi mladíkmi, ktorí mali dokopy menej rokov ako ja, keďže súčasná dvojka, Slovák Martin Polaček bol zranený. Všetko, čo robím aj mimo ihriska, je veľmi dôležité. S pribúdajúcim vekom veľa záleží aj od nastavenia, životosprávy a správneho posilňovania. Okrem toho sa napríklad snažím využívať kaďu so studenou vodu a ľadom. Je to výborná forma regenerácie, ktorá ochraňuje svaly pred zranením. Aj vďaka tomu vo futbale stále fungujem. Na Slovensku som si v minulosti roztrhol krížny väz a ozvali sa mi aj problémy s platničkou. Posledné roky ma ale vážnejšie zranenia obchádzajú,“ vysvetľuje Michal Peškovič.

Rukavice na klinec ešte nevešia

Nad tým, žeby zavesil rukavice na klinec, ešte neuvažuje. Má už však predstavy o tom, čo bude robiť po skončení aktívnej kariéry profesionálneho futbalového brankára: „Momentálne som ešte neurčil dátum rozlúčky s futbalom. Chcem chytať, pokiaľ ma futbal baví a pokiaľ som užitočný pre tím. Neskôr by som sa chcel stať trénerom brankárov, či už v Poľsku alebo na Slovensku. Mám skúsenosti a svoje vlastné postrehy, o ktoré by som sa chcel podeliť s mladými brankármi. A nevylučujem ani možnosť stať sa prvým trénerom.“

Foto: archívy redakcie Tempo a Michala Peškoviča