Malý raj na zemi: V centre Partizánskeho „vyrástla“ Baťovianska záhrada plná zelene a kvetov

Spustnutý pozemok na Škultétyho ulici s rozlohou 2 500 m2 sa od jesene 2019 pod rukami členov dvoch občianskych združení a ďalších dobrovoľníkov zmenil na čarovnú oázu s názvom Baťovianska záhrada.

Ako nám vysvetlila Miriam Miková, predsedníčka občianskeho združenia Skrášľovací spolok, ktorý spolu s druhým združením GaBa stojí za projektom, pôvodné Baťovany vznikli ako mesto v záhradách. „To znamená, že nikde neboli ploty, všetky záhrady boli prepojené a v strede jednotlivých častí vznikali detské ihriská alebo plochy určené na oddych. Práve takýto priestor sme sa rozhodli oživiť. Jedna z dôležitých myšlienok batizmu bolo to, že sa človek musí udržiavať v dobrom fyzickom a duševnom zdraví a práve záhrada je v tomto smere dôležitá,“ objasnila Miriam Miková.

Zámerom oboch združení bolo vytvoriť v meste chránený priestor na oddych určený pre všetky vekové kategórie, kde bude možné prísť aj s deťmi, ktoré sa môžu v areáli voľne pohybovať a hrať.

Dielo záhradnej architektky

Baťovianska záhrada je komunitným priestorom, ktorý bude slúžiť aj na ukážku, ako ekologicky sa dá fungovať v bežnom živote. Navrhla ju krajinná záhradná architektka Miroslava Dobiašová, ktorá pôsobí na projekte ako dobrovoľníčka. „Prvý prvok, ktorý sme začali budovať v areáli, boli dažďové záhrady, pretože sme chceli zadržať vodu, ktorá sa z okolitých striech valila rovno na zem, ktorú tak teraz môžeme využívať na polievanie,“ prezradila Miroslava.

Celý objekt je rozdelený na dve časti, prvá má spĺňať viac estetickú funkciu, nachádzajú sa v nej preto oku lahodiace kry a trvalky, zároveň ide o oddychovú a rekreačnú zónu, kde sa budú uskutočňovať aj rôzne predstavenia.

Zadná časť bola navrhnutá ako „jedlá“. „Každý, kto príde, si môže popozerať, koľko rôznych druhov existuje, verím, že to aj niekoho inšpiruje, aby si rovnaké zasadil aj doma,“ pokračovala záhradná architektka s tým, že vysadené boli rôzne druhy ríbezlí, čučoriedok, drienky či arónia, egreš, muchovník alebo dulovec.

Priestor pre deti 

Staré pieskovisko v zadnej časti záhrady sa premenilo na tzv. eko učebňu Sokolie hniezdo, kde sa môžu skupinky detí hrať, oddychovať, ale i vzdelávať. „V okolí učebne som vytvorila stopu, ktorú je možné vidieť len z pohľadu zhora. Má odrážať tradíciu obuvníckeho mesta, ale takisto je to ekologická stopa, ktorú každý z nás na planéte zanecháva. Chcela som tým poukázať na to, že každý by mal myslieť ekologicky, vytvárať menej odpadu a vplývať na svoje okolie tak, aby nám krásna príroda slúžila ešte veľmi dlho,“ prezradila Miroslava Dobiašová.

Budú pozorovať faunu i flóru

V Baťovianskej záhrade bude pôsobiť aj vyštudovaná pedagogička Antónia Gabrišová. „Rada by som deťom odovzdala to, čo ma naučili moji starí rodičia a rodičia, vďaka nim napríklad viem, čo a ako sa sadí, ako okopávať záhradku, z čoho tie rastliny, plody a semienka vychádzajú,“ vysvetlila pedagogička. Ako upresnila, v záhrade sa nachádza viacero náučných eko tabúľ, deti budú môcť pozorovať život mravcov, ako rastú rastliny alebo ako sa rozkladá kompost. Okrem toho je možné v záhrade stráviť čas pri ohnisku, pre deti je určená aj zóna na bicyklovanie. Vyskúšať si taktiež môžu chôdzu po tzv. pocitovom chodníku.

Pomáhajú sponzori i granty

Materiál, rastliny či odbornú prácu im pokrývajú financie z grantov, za jeden rok sa im podarilo takto získať 38-tisíc eur, mesto prispelo sumou 2-tisíc eur. Sponzorské peniaze zo strany súkromníkov im taktiež umožnili postaviť eko domček so zelenou strechou, na ktorej sa nachádzajú sukulenty. Za ním vznikla dažďová záhrada, do ktorej steká voda zo strechy. „Domček je také srdce areálu, v prípade zlého počasia sa tam môžu návštevníci ukryť, tiež poskytuje zázemie pre deti, pokiaľ nie sú zasadené stromy dostatočne veľké,“ objasnila Mária Gablíková, autorka grantov.

Návšteva len s čipom

Tým, že sa tvorcovia zaručili mestu i okolitým obyvateľom, že z priestoru vytvoria bezpečné miesto, do objektu nainštalujú kamery a každý, kto bude mať záujem, môže získať čip, s ktorým si otvorí inak zatvorený hlavný vchod. V celom objekte sa nesmie fajčiť ani piť alkoholické nápoje. „Čipový systém nám bude slúžiť na to, aby sme vedeli, kto a kedy sem prichádza a mali vlastne prehľad a kontrolu nad tým, čo sa tu deje, zároveň, aby sme takto vytvorili skutočne bezpečné miesto, bez neželanej návštevy, napríklad vandalov,“ dodala Miriam Miková.

Foto a video: Baťovianska záhrada