Radošinci v Partizánskom opäť ukázali talent i ľudskosť

197
Radošinské naivné divadlo v Partizánskom, dom kultúry, hra Deti doby

Radošinské naivné divadlo (RND) zostáva Partizánskemu verné. V minulom roku sa v spoločenskej sále domu kultúry predstavilo s hrou Deti doby, ktorá zaznamenala veľký úspech. V sobotu 2. marca si ju mohli milovníci divadla vychutnať znova. 

V trpko-smiešnej komédii podáva dramatik, autor a zakladateľ RND Stanislav Štepka celistvý javiskovo-poetický obraz života v našej krajine, kde sa akoby náhodou od roku 1963 vyskytuje aj známe malé vidiecke divadlo. Herci na javisku odkryli životné osudy dvoch odlišných rodín od roku 1950 až po 2000. V hre sa zoznamujeme so sirotami Vladom Piovarčim a jeho sestrou Terezou a tiež s príbehom vidiečana Laca, ktorý túži po divadelnom umení.

Príbeh nás všetkých

Deti doby poukazujú na dva rozdielne životné i myšlienkové svety, hľadanie i zrod lásky či názorové odlišnosti. Vlado Piovarči žije kontroverzne a Laco sa zase upiera na umelecký svet, ktorý má od počiatku znaky budúceho naivného divadla. Život ich skúša, ale tiež spája, aby svojím polstoročným životným príbehom podali správu o živote a divadle v našej krajine. „S hrou Deti doby sme tu už druhýkrát, čo ma veľmi teší. Je to príbeh nielen RND od svojho začiatku až po rok 2000, ale tiež príbeh nás všetkých, ktorí sme v tom období žili. Mladí si zase môžu prostredníctvom hry urobiť maturitu z dejepisu aj literatúry, lebo RND je aj jednou z maturitných otázok, takže to majú všetko akoby naservírované,“ priblížil Stanislav Štepka.

RND v dome kultúry, predstavenie Deti doby

Radošinci sa s hrou prvýkrát predstavili práve v miestnom dome kultúry, v sobotu 2. marca bola odohraná už jej 80. repríza. „Na Partizánske sa nedá povedať krivého slova, pretože už hneď v zákulisí nás príjemne prekvapia a, samozrejme, v hľadisku zase výborní diváci, ktorí chodia na naše divadlo roky. Keď počujem Partizánske, cítim veľmi príjemnú divadelnú a ľudskú atmosféru,“ povedal redakcii zakladateľ RND.

Prezradil nám, že už má napísanú aj ďalšiu hru. Na otázku, čo ho pri tvorbe inšpiruje, mal Stanislav Štepka jednoznačnú odpoveď: „Život a ľudia takí aj onakí. Roky o tom podávam smutno-smiešne správy, iné neviem. Keby som vedel, možno by som písal také slávne hry ako Shakespeare, ale ja píšem skôr také, ako kedysi Molière, aby sa ľudia zasmiali a cez smiech aj na niečo sami prišli.“

V minulom roku oslávili 60. narodeniny

Radošinské naivné divadlo oslávilo v minulom roku 60. výročie založenia. Prvým titulom súboru, ktorý vznikol pod vplyvom nástupu divadiel malých javiskových foriem, bola Štepkova satirická javisková koláž scénok monológov, básní a piesní Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z.

Úderník 1969, radošinci v Partizánskom
O radošincoch sa písalo aj v Úderníku v roku 1969. V Partizánskom vtedy hrali pásmo Z duba padol, oddýchol si

Šéf divadla si pred sobotňajším vystúpením v dome kultúry zaspomínal aj na redaktorku Boženu Siráňovú – Mistríkovú, ktorá zomrela v roku 2014. „V roku 1969, keď sme tu hrali jedno z našich prvých predstavení v rámci okresu, napísala do Úderníka článok s titulkom: ,Nezahanbia sa ani pred profesionálmi‘. Ohromne ma to potešilo. Preto som veľmi rád, že som v Partizánskom a môžem odkázať všetkým, ktorí prichádzali na naše predstavenia, alebo aj stále chodia, aby sme sa spolu večer o čomsi peknom rozprávali, možno i zasmiali, niekedy nám bude aj do plaču, ale taký je život,“ dodal s pokorou a vďačnosťou Stanislav Štepka.

Foto: Stanislav Bajer, archív redakcie

Vyštudovala editorstvo a vydavateľskú prax na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Miluje knihy a písanie. Rada s ľuďmi komunikuje a rovnako ich počúva, preto ju baví prinášať životné príbehy, ktoré majú výpovednú hodnotu.