„Dúfam, že po mne zostal kus odvedenej práce,“ zamýšľa sa Milan Adi, tréner odchádzajúci z HK Slávia Partizánske

Tréner Milan Adi prišiel do Hádzanárskeho klubu Slávia Partizánske pred súťažnou sezónou 2017/2018. V nej priviedol družstvo žien na striebornú priečku. Nasledujúci ročník slávistkám nevyšiel podľa predstáv a obsadili až deviate miesto. Opakom bola sezóna 2019/2020, v ktorej Partizánskemu po 12. kole patrila prvá priečka v I. lige až do jej prerušenia a anulovania kvôli pandémii koronavírusu.

Situácia sa zopakovala aj v ročníku 2020/2021, kedy cestu za titulom prekazila slávistkám, ktoré boli znovu líderkami súťaže, druhá vlna pandémia. Nasledujúca hádzanárska sezóna bude v Partizánskom pokračovať bez trénera Milana Adiho, ktorý okrem celku žien viedol aj mladšie dorastenky. Rodák z Vranova nad Topľou prijal ponuku z Iuventy Michalovce a po štyroch rokoch sa rozlúčil s Partizánskym. S akými pocitmi odchádza z mesta, priblížil v rozhovore.

Ako prišlo k vašej ponuke z Michaloviec? Dlho ste nad ňou uvažovali, či ju akceptujete?

Ponuka z Michaloviec prišla nečakane, niekedy v marci. Telefonicky ma oslovil tréner družstva žien a súčasne športový riaditeľ klubu Ján Beňadik. Priznám sa, aj keď ide o v súčasnosti najlepší slovenský klub, ponuku som zvažoval dosť dlho. V Michalovciach budem zastávať post trénera družstva starších dorasteniek.

Ktoré faktory rozhodli o tom, že ste ponuku nakoniec prijali?

Jedným z nich bol ten, že ponuka z takého klubu akým sú Michalovce, sa neodmieta. Samozrejme, zavážila aj možnosť byť bližšie pri rodine, keďže pochádzam z východu republiky.

Hráčky boli dosť zarmútené kvôli vášmu odchodu. Aj to svedčí o tom, že si vás ako trénera obľúbili a rešpektovali vás. Čo vy na to?

Viem, že niektoré hráčky môj odchod sklamal… Podľa mňa, sympatie a rešpekt boli vzájomné. Myslím si, že vzájomná spolupráca nám dala veľa spoločných chvíľ, na ktoré nám zostanú príjemné spomienky. Musím priznať, že z Partizánskeho sa mi odchádzalo veľmi ťažko.

Prvoligové družstvo žien HK Slávia Partizánske:

Michalovce sú za posledné roky na slovenskej hádzanárskej scéne značkou najvyššej kvality. S akými ambíciami nastúpite do Iuventy?

Moje ambície budú určite len a len tie najvyššie. Aj samotný klub si pred každou sezónou kladie tie najvyššie ciele, ktoré ma budú tlačiť k najvyšším ambíciám. Samozrejme, mám rešpekt, ale nechýba mi ani odhodlanie popasovať sa s novou výzvou.

Nesnažili ste sa vedeniu Slávie pošepnúť mená trénerov, ktorí by mohli po vás prevziať žezlo?

Priznávam, o pár menách sme sa spoločne bavili, uvidíme, ako to nakoniec dopadne. Budem vedeniu klubu ale aj dievčatám držať na diaľku palce.

Do Partizánskeho ste prišli pred súťažnou sezónou 2017/2018, v ktorej ste skončili so Sláviou na druhej priečke. Nasledujúci ročník nebol vydarený a obsadili ste až deviate miesto. Opakom bola sezóna 2019/2020, v ktorej vám po 12. kole patrila prvá priečka v I. lige až do jej prerušenia a anulovania kvôli pandémii koronavírusu. A situácia sa zopakovala aj v ročníku 2020/2021, kedy vašu cestu za titulom prekazili opäť pandémia. Neznechutilo vám to hádzanú?

V čase, keď som prijal ponuku z Partizánskeho, mojím cieľom bolo vyhrať prvú ligu a vrátiť Sláviu do MOL ligy. Žiaľ, nepodarilo sa nám to. Rôzne okolnosti nám cestu za titulom prekazili, čo ma veľmi mrzí. Asi nám to nebolo súdené… Netajím, že ma to trochu znechutilo, ale taký je život.

Do Partizánskeho ste prišli v turbulentnom období, ktoré prežívala hádzaná. Vtedy ste tvrdili, že vás oslovila vízia klubu vrátiť družstvo žien sa do dvoch sezón späť do interligy. Aj keď vedenie MOL oslovilo vedenie klubu s možnosťou návratu, jeho predstavitelia ju nemohli akceptovať kvôli chýbajúcim financiám. Je možné, že aj tento ukazovateľ zavážil na vašom odchode?

Ako som už povedal, túžil som postúpiť do MOL ligy, ale postúpiť po tom, keď vyhráme prvú ligu. Áno, zväz oslovil klub s možnosťou postúpiť aj z druhého miesta, no bez financií to nebolo možné. Možno aj to trocha zavážilo na mojom odchode, ale na druhej strane, ani moja trénerská licencia by mi nedovoľovala byť v MOL lige oficiálne trénerom.

V poslednom kole reštartovacej súťaže ste už na lavičke Slávie v stretnutí s bratislavským ŠKP nesedeli. Prečo?

Moje osobné a rodinné dôvody mi nedovolili ísť na posledný zápas. Ďakujem klubu, že mojej prosbe vyhovel a uvoľnil ma skôr.

S akými pocitmi odchádzate z Partizánskeho?

Hádzanársky klub Slávia, no predovšetkým Ján Hullman a Erich Kadnár mi dali možnosť profesijne sa rozvíjať. A za to im veľmi ďakujem! Vďaka vedeniu HK Slávia a dievčatám som pochopil, čo je to so srdcom pracovať v klube s takou bohatou históriou. Mám veľmi zmiešané pocity a pri mojom odchode tiekli aj slzy… Smútok sa však miešal s úsmevom, ktorý vyvolávali spomienky na zážitky. Nechcem si zavrieť dvere v Slávii, nevylučujem, že raz moje kroky povedú späť do Partizánskeho… Ešte raz sa chcem klubu a dievčatám za všetko poďakovať. Ak niekedy bolo niečo zlé, ospravedlňujem sa. Dúfam však, že som zanechal dobrý dojem, no v prvom rade, že po mne zostal kus odvedenej práce (úsmev).

Foto: Juraj Benada, FB HK Slávia Partizánske