Partizánske spustilo nový projekt zberu odpadu na Štrkovci, prvý týždeň ukázal na problémy

Už nie do veľkých kontajnerov na stojiskách, ale do svojich 21-litrových nádob. Tak po novom Štrkovčania v bytových domoch majú zbierať a triediť zmesový komunálny odpad (ZKO). Ide o novinku, ktorou chce samospráva Partizánskeho zistiť, či by sa tento spôsob osvedčil a zaviedol nastálo na celom území mesta. 

Partizánske od júna zaviedlo pre domácnosti v bytových domoch v mestskej časti Štrkovec pilotný projekt zberu ZKO. Systém je navrhnutý tak, aby podporoval triedenie odpadov v domácnostiach, odstránil anonymitu pri zbere a pomohol mestu pri zavádzaní spravodlivých poplatkov za odpady v snahe, aby sa začalo uplatňovať pravidlo: plať toľko, koľko vyhadzuješ.

„Hľadali sme spôsob, ako by sa množstvo odpadu dalo identifikovať na úrovní domácností aj v bytových domoch. Akýkoľvek iný systém, ktorý sme zvažovali, ako napríklad uzamknutie stojísk a inštalovanie inteligentných zámkov na identifikáciu osoby, stojí obrovské peniaze. V rámci celého mesta by takéto riešenie pre bytové domy stálo zhruba tri milióny eur, v prípade zastrešenia jedného stojiska ide o sumu 10 až 15-tisíc eur. Nakoniec sme si zobrali príklad z Talianska, Španielska, kde sa zbiera zmesový komunálny odpad takpovediac do kýblikov. Každá domácnosť dostane jeden kôš s objemom 21 litrov, ten sa bude vynášať dvakrát do týždňa, v pondelok a piatok, teda rovnako ako kuchynský biologický odpad. Treba si ich podpísať, aby nedošlo k zámene a potom plné umiestniť vždy pred dvere bytového domu,“ vysvetlil postup zberu Branislav Moňok z občianskeho združenia Priatelia Zeme, ktoré so samosprávou dlhodobo spolupracuje.

Aby nedošlo k tomu, že ľudia budú nechávať nové košíky prázdne a budú stále používať spoločné nádoby, od júna sa veľké kontajnery zo stojísk odstránia. Ostanú na nich len veľkoobjemové nádoby na triedený odpad.

Anonymita sa odstráni

Nádoby obsahujú čipy, zamestnanec zberovej služby pri zbere čip z každého koša načíta, vďaka čomu bude môcť samospráva sledovať, ktorá domácnosť koľkokrát nádobu zaplnila. Výsledné štatistiky budú v budúcnosti slúžiť na zavedenie poplatkov, cieľom je platiť podľa množstva vyprodukovaného odpadu.

Zvýhodnia sa teda domácnosti, ktoré nemajú toľko odpadu a zároveň tie rodiny, ktoré si dávajú záležať na triedení iných druhov odpadu. Takýto systém funguje už aj na Slovensku, v meste Medzev v Košickom kraji.

Pilot by mal potrvať tri mesiace, podľa Branislava Moňoka by bolo ideálne, ak by tento systém pre domácnosti zostal zavedený natrvalo. „Počas troch mesiacov chceme identifikovať, čo funguje a čo nie, aké sú problémy. Tým, že sa od júna odstránia zo stojísk 1 100 l nádoby, skončí sa aj takzvaná odpadová turistika, teda, že pri stojisku zastaví auto z inej lokality a svoj odpad tam niekto vyhodí, na čo sa obyvatelia mestskej časti často sťažujú,“ pokračoval.

Mladé rodiny môžu mať problém

Zamestnanci mestského úradu od polovice mája navštevujú bytové domy a novinku obyvateľom postupne predstavujú. Nie každý je však spokojný, problémy môžu mať napríklad rodiny s malými deťmi, ktoré pravidelne používajú plienky. Ide o odpad, ktorý sa v Partizánskom netriedi, takejto domácnosti neostáva teda nič iné, ako použité plienky vhadzovať do koša na zmesový odpad. Samospráva reagovala rýchlo, na stojiská pridala špeciálnu nádobu so zámkom, do ktorej sa majú vhadzovať použité plienky. V lokalite pribudli aj štyri nádoby na psie ekrementy.

Triedime málo, veľa kupujeme

V roku 2023 sme v Partizánskom vyprodukovali viac ako 4 187 ton zmesového odpadu, na každého obyvateľa pripadá viac než 202 kilogramov. Ide o odpad, ktorý sa nepodarilo vytriediť a skončil na skládke. „Je to naozaj neskutočné číslo, pre porovnanie v talianskych a španielskych mestách, kde je tento nový spôsob zberu zavedený, to vychádza na obyvateľa medzi 30 – 60 kilogramami, z tohto je zrejmé, že v Partizánskom máme problém, musíme prísť na to kde. Vlani sme analyzovali, čo všetko sa v nádobách na zmesový odpad nachádza, zistili sme, že až 84 percent z objemu sa dalo ešte vytriediť,“ povedal Branislav Moňok.

Do ZKO stále vhadzujeme veľmi veľa kuchynského odpadu  a rovnako aj plastov, odborníci našli aj veľké množstvo papiera či kovov. „Treba si uvedomiť, že my za triedený odpad neplatíme nič, všetko je na pleciach výrobcov, no v momente, keď plasty či papier dáme do nádoby na zmesový odpad, stanú sa zmesovým odpadom, za ktorý si obyvateľ platí. Platíme za tento odpad teda úplne zbytočne,“ vysvetlil.

Poplatky za každú tonu odpadu uloženého na skládku sa pre mestá rokmi zvyšujú, ak to v roku 2020 bolo 60 eur, teraz samosprávy platia už 80 eur. Od budúceho roka, kedy by mala do platnosti vstúpiť nová legislatíva v súvislosti s povinnosťou úpravy odpadov, sa tieto poplatky ešte navýšia. „To môže samosprávu vyjsť možno až na 100 eur, plus treba prirátať ešte súčasný poplatok 80 eur, celkovo za tonu odpadu bude mesto platiť 180 eur a tieto náklady musia uhradiť obyvatelia. Mesto nemá možnosť, ako cenu ovplyvniť, môže len vplývať na domácnosti, aby začali produkovať menej odpadu, ktorý pôjde na skládku,“ skonštatoval Branislav Moňok.

Stojiská plné odpadu

Ako ukázali prvé zbery, mnohí obyvatelia nový projekt odmietajú. V pondelok a piatok zostali stojiská doslova zahltené vrecami a taškami s odpadom. Odpadky boli pohodené aj mimo stojísk. Niektorí dokonca využili nádoby na triedený odpad, čím ho znehodnotili. Samospráva v tejto súvislosti plánuje ďalšie stretnutie, konať sa bude v stredu 12. júna o 17.00 h v areáli ZŠ Rudolfa Jašíka.

Foto: MTP