Škótsko, Island, Nórsko či Austrália: Ako vyzerajú Vianoce Partizánčanov v zahraničí?

Vianoce sú sviatkami, kedy sa za jedným stolom schádzajú členovia rodín nielen z rôznych kútov Slovenska, ale aj sveta. Sú však aj takí, ktorí trávia najkrajšie sviatky roka v cudzine, či už kvôli pracovným povinnostiam alebo napríklad aj v dôsledku pandémie.

Oslovili sme preto rodákov z Partizánskeho a opýtali sme sa ich na tradície krajiny, v ktorej žijú, ako vyzerajú ich Vianoce a aké zvyky či možno obľúbený recept zo Slovenska si uchovávajú v ich novom domove.

Henrieta Farkašová, ŠKÓTSKO

Osem rokov žijem v meste Inverness, kde trávim šieste Vianoce. Cestovala som na Slovensko každý druhy rok, ale pandémia zasiahla, tak som nebola doma posledné tri roky. Tradície v Škótsku sa odlišujú len v niektorých oblastiach v porovnaní so slovenskými. Väčšina rodinných príslušníkov, teda rodičia s deťmi, starí rodičia, súrodenci sa stretnú večer 24. decembra. Na stoloch sú rôzne dobroty a k tomu varené víno, horúca čokoláda, whisky, koláče s mletým mäsom, ale nie je to vianočná večera. Ak priniesli hostia darčeky, schovajú ich potajomky pod stromček. Každý dostane vianočnú pančuchu s malými prekvapeniami.

Pred vchodovými dverami pred domom nechávajú mrkvu a za štamprlík whisky pre Santu a Rudolpha. Väčšina ľudí má oblečené vianočne svetre, počúva sviatočné pesničky a koledníci vonku spievajú a navštevujú všetkých od dverí k dverám. O polnoci veriaci idú do kostola. Je to čas, kedy sa stretajú všetci členovia rodiny, trávia spolu chvíle pred Vianočným dňom, ktorý oslavujú 25. decembra.

Ten sa začína raňajkami, domáci tradične pijú Buck Fizz (kokteil zo šampanského a džúsu). Kráľovná prednáša o 15.00 h poobede v televízii svoj príhovor a vianočné priania pre celý národ. Potom sa rodina usadí za vianočný stôl a užíva si upečeného moriaka s plnkou, pečenými zemiakmi a zeleninou. Na stole sú tzv. papierové krekery, v ktorých sú schované malé prekvapenia. Keď ho dvaja potiahnu, rozpadne sa a vypadnú darčeky. Často sedíme za stolom s korunkami vystrihnutými z papiera, ktoré sú súčasťou tohto prekvapenia v krekeri. Klasické darčeky uložené pri stromčeku sa otvárajú po jedle. Potom si všetci spolu sadnú, pozerajú vianočné filmy, hrajú rôzne spoločenské hry do rána a dospeli popíjajú. Okolo ôsmej večer sa tradične konzumuje syrový tanier a vianočne oslavy pokračujú 26. decembra.

Najviac sa teším na mojich rodičov, keď s nimi môžem tráviť Vianoce na Slovensku. Milujem oblátky, med a cesnak. Máme v Inverness poľské obchody, tak si túto tradíciu môžem zachovávať. Ja pozývam rodinu a kamarátov k nám 24. decembra, pretože oslavujem slovenské Vianoce. Varím hubovú polievku, zemiakový šalát a rybu. Vždy otvorím aspoň jeden darček, aby som si mohla zachovať slovenskú tradíciu. Takže ja oslavujem sviatky tri dni. Milujem pečeného moriaka, zemiaky a zeleninu. Pančuchy a papierové krekery sú super, vždy si nájdete nejaké prekvapenie, ktoré poteší pred otváraním vianočných darčekov.

Miroslava Hašková, NÓRSKO

Žijeme so synom Denisom a partnerom Rastislavom tretí rok v jednom z najsevernejších štátov sveta. Nórsko je krajina s chladným podnebím a roľníckou kultúrou, ktorú ovplyvnili starodávne tradície Vikingov a stredoveké legendy. Bývame kúsok od Osla a Vianoce tu trávime druhý rok, tiež trochu nedobrovoľne kvôli pandémii. Vianoce sú doslova najkrajšie sviatky v roku. Všetko sa ligoce svetielkami, ktorými sú vyzdobené ulice, námestia, každý dom a skoro každé okno už koncom novembra. V tomto čase sa Nóri obliekajú do krojov a chodia do kostolov, dokonca aj tí, čo tam celý rok nevstúpia. Štátna cirkev je evanjelicko-luteránska, ktorá sa vyučuje aj na hodinách náboženstva v školách.

Ľudia večerajú doma v kruhu rodiny a blízkych rybbe (bravčové rebrá) alebo tresku. Dezert zahŕňa perník rinsengrynsgrøt (kašový ryžový nakyp). Pije sa varené víno, trocha iné ako naše, Nóri ho nazývajú glögg. Po večeri sa rozbaľujú darčeky, spievajú koledy, tancuje sa a hrajú sa spoločenské hry. Darčeky neroznáša Ježiško, ale Jule Nisse – škriatok, ktorému sa nachystá miska s ryžovou kašou ako poďakovanie za darčeky.

Asi najväčší rozdiel je v tom, že sa rozvidnieva až okolo 9.00 h ráno a tma prichádza už o 15.00 h poobede. Na severe Nórska sa začali polárne noci a slnko tam nevyjde až do konca januára. Preto domáci hovoria, že potrebujú svätú Luciu, ktorá odplaší temnotu a utešuje prísľubom Vianoc. Populárnou tradíciou v Škandinávii, porovnateľnou s naším betlehemom, je slamená figúrka vianočného capa Julebukk, ktorý ma pôvod v uctievaní pohanského boha hromu Thora, ktorého ťahal voz capov. Vo švédskom meste Gavle stavajú každoročne od roku 1966 asi 13-metroveho slameného Julebukka, ktorého sa tamojší chuligáni snažia vždy podpáliť a sa im to aj darí. Preto stávkové kancelárie od roku 1988 vypisujú kurzy, či sa tamojší Julebukk dožije Štedrého večera.

My sa držíme našich oblátok, kapustnice, zemiakového šalátu s vyprážanou treskou, pretože kapra tu nekúpime. Pečieme medovníky, vanilkové rožky, medové aj punčové rezy, linecké koláčiky a mnoho ďalších sladkých radostí. Skoro všetko si vieme zakúpiť v poľských obchodoch alebo si nechať poslať z domova. Jediné, čo sa nedá kúpiť, ani poslať, je rodina a stretnutia s ľuďmi, ktorých nevidíme celý rok a teraz je to už dva roky, asi o to viac si to človek uvedomuje.

Pavol Balajka a Ivana Kohútová, ISLAND

Teraz bývame v Reykjavíku a tu len prší. Ale vo väčšine obývaných častí aspoň nejaký sneh je a často sa stáva, že za jednu noc nasneží toľko, že sa ledva dajú otvoriť dvere. Počasie sa rýchlo mení. Na severe ostrova je to asi stabilnejšie a vo vnútrozemí Islandu sú metre snehu.

Viac než jedlo a darčeky by sme radšej spomenuli Grýlu, Yule Lads a Vianočnú mačku. Väčšina sveta slávi časy lásky a pokoja avšak v islandskom folklóre prichádzajú v tomto období vianoční Trolovia, ktorí prinášajú neplechu a teror. Obryňa Grýla je považovaná za jednu z najkrutejších postáv islandského folklóru, ktorá žije v horách. Počas roka načúva klebetám o neposlušných deťoch a s príchodom zimy zostúpi z lesov a všetkých neposlušníkov pozbiera do vreca a vo svojom obrom hrnci si z nich uvarí chutné detské soté. Takže tie nielen že nedostanú darčeky, ale skončia ako večera pre Grýlu. Jej domáce zvieratko je Vianočná mačka. Obrie zviera tiež obľubuje mäso a najradšej loví deti, ktoré na Vianoce nedostali žiadne nové oblečenie. Takže, ak nechcete byť na Vianoce zjedení mačkou, ponožky pod stromčekom sú hotové požehnanie. Grýla má 13 synov, ktorí od 12. do 24. decembra postupne prichádzajú z islandskej divočiny, aby robili v mestách neplechu. Každý z nich má svoju zákernú vlastnosť. Jeden obťažuje ovce, ďalší kradne kravám mlieko. Z tých ďalších stojí za zmienku napríklad Oblizovač lyžičiek alebo Únosca klobások. Novodobá verzia týchto legiend má už miernejšiu povahu. Napríklad vianoční Trolovia už neprichádzajú do domov robiť len neplechu, ale prinášajú deťom i sladkosti. Samozrejme, len tým dobrým a tie zlé dostanú starý zemiak.

Zo Slovenska asi striktne nedodržujeme žiaden zo zvykov. Mimo domova sme zatiaľ Vianoce vždy slávili s ľuďmi z rôznych krajín sveta a vždy sme spolu niečo vymysleli a o rôznych tradíciách a zvykoch z našich domov sa skôr len rozprávali. Jediné, čo sme zatiaľ asi robili každé Vianoce, bol náš typický majonézový zemiakový šalát, ktorý vždy všetkým chutil. Dokonca sme ho jedny Vianoce varili i priamo na pláži v Mexiku 😃 Tieto Vianoce na Islande skôr plánujeme vyraziť na túru do ľadových jaskýň či termálnych prameňov, alebo si dopriať trochu oddychu v islandských kúpeľoch.

Linda Hamor, AUSTRÁLIA

V austrálskom Perthe budem tráviť v poradí 12. Vianoce. Dvadsiaty štvrtý december, teda Christmas Eve je deň, kedy veľa rodín navštevuje kostoly, aby sa modlili a spievali vianočné pesničky. Darčeky sa rozbaľujú 25. decembra ráno po zobudení. Veľa Austrálčanov si potrpí na vyzdobení domovov. Sú tu vysvietené mnohé domy, čo môžeme obdivovať večer. Veľmi obľúbený je kriketový zápas počas 26. decembra (Boxing Day), ktorý sa odohráva v Melbourne MCG. Austrálčania sa radi navštevujú a keďže majú deti v decembri a januári školské prázdniny, využívajú každú príležitosť na stretnutia – v reštauráciách, parkoch, na pláži, doma.

Robíme studenú misu, morské plody (sezóna lovenia sa práve začala), lebo býva až 40 stupňov cez deň. Nemám tu obľúbené vianočné jedlo, je tu na výber od šalátov a ovocia, cez morské plody po pečené mäso a zeleninu. Slovenské tradície okrem zdobenia stromčeka a pečenia medovníkov nedodržujem, ale chýba mi mamin štedrák a iné sladké dobroty, hríbová polievka, zemiakový šalát, oplátky. Najradšej na sviatkoch mám, že nikto nestresuje a užíva si voľne chvíle.

foto: archív respondentov