V polovici júna ste aj na stránkach týždenníka Tempo mohli nájsť dotazník, ktorý sa snažil odpovedať (nielen) na otázku, ako zvýšiť komfort bývania v meste. Ide o pilot iniciatívy pod názvom Aj ja tvorím Partizánske. Prostredníctvom nej chcela samospráva zistiť, čo je pre život v meste dôležité, čo je potrebné zlepšiť a ako si toto zlepšenie miestni predstavujú.
Výsledky iniciatívy pomôžu určiť priority, na ktoré sa má mesto v budúcnosti zamerať. „Partizánske dlhodobejšie a veľmi koncepčne pristupuje k téme ďalšieho rozvoja jednotlivých mestských častí. Naším zámerom je prostredníctvom tohto projektu definovať a analyzovať potreby obyvateľov priamo v dotknutom území, čiže čo je dôležité a čo treba zlepšiť, aby sa v Partizánskom žilo príjemnejšie, bezpečnejšie a komfortnejšie,“ vysvetlil primátor Jozef Božik v úvode júna 2023 pri spúšťaní prieskumu.
Prieskum i diskusie
Do dotazníka sa zapojilo takmer 450 ľudí, z ktorých drvivá väčšina žije priamo v Partizánskom. Dáta sa zbierali počas jedného mesiaca, následne ich občianske združenie (OZ) Spolka, ktoré tvoria sociologičky či napríklad architektky, vyhodnotili. Aktivity OZ sa začali už v máji, okrem spomínaného dotazníka pozostávali z prieskumu v teréne či diskusie s verejnosťou.
Projekt je reakciou na potrebu prípravy zadania pre štúdiu rekonštrukcie Moyzesovej ulice. Z tohto dôvodu sa zameriava predovšetkým na mestskú časť Štrkovec, osobitne na túto ulicu. Prináša však aj pohľady a názory platiace pre celé mesto. „Do hĺbky sme zmapovali priestorové aspekty mestskej časti Štrkovec a v rámci verejného priestoru zachytili kľúčové hodnoty a problémy. V prípade Moyzesovej ulice aj návrhy, kde je v rámci ulice možné umiestniť prípadné dočasné parkovacie miesta, kým sa vyrieši situácia s rekonštrukciou,“ píšu vo zverejnených výsledkoch odborníčky.
(pozn. redakcie – výsledky sú v dôsledku obsiahleho materiálu rozdelené do niekoľkých častí, táto sa zameriava len na Moyzesovu ulicu).
MOYZESOVA ULICA
Peši i bicykel
Ako vyplynulo z výsledok prieskumu, pohyb na bicykli považujú za najvhodnejšiu formu presunu na tejto ulici najmä starší ľudia a tí, ktorí nemajú auto. Chodci využívajú cestu kvôli rozbitému chodníku, sú preto ohrození rýchlou jazdou áut. Ich rýchlosť ľudia v prieskume vnímajú ako veľmi rýchlu, odkedy sa na ulici zakázalo parkovanie. Autobusová doprava sa na prejazd ulicou využíva minimálne. „Je teda otázkou frekvencia, počet a umiestnenie zastávky. V dotazníku bolo napríklad zaznamenané aj želanie zvýšiť počet spojov MHD či upraviť okolie zastávky,“ píše sa vo výsledkoch.
Parkovanie na Moyzesovej ulici
Asi najväčšie diskusie i protichodné názory vyvoláva otázka, ako riešiť parkovanie na danej ulici. Toto potvrdili aj výsledky prieskumu. „Otázka parkovania pri pohľade na súčasnosť je na základe výstupov dotazníka v kontradikcii. Takmer rovnaký počet ľudí si myslí, že chýbajú parkovacie miesta a parkoviská ako tých, ktorí sú názoru, že zaparkované autá bránia chôdzi,“ konštatuje občianske združenie. Podobné výsledky zaznamenali odborníčky aj počas priamych rozhovorov s obyvateľmi ulice, niektorí parkovanie na ulici odmietajú, pretože si neprajú cudzie autá pred domami, zástancovia zase poukazujú na nutnosť parkovania v súvislosti s opatrovaním blízkej osoby alebo vykladaním tovaru, návštevy ich domácnosti majstrom a podobne.
Čo vyplýva z výsledkov?
- Bezpečné prechádzanie a upokojenie dopravy
Prioritou má byť oprava ciest a chodníkov. Okrem nej je odporúčané zníženie rýchlosti na 30 km/h. Ide o opatrenie dopravného značenia, ktoré umožní bezpečnú jazdu aj ľuďom na bicykli. Práve pri tejto rýchlosti sa významne znižuje riziko úmrtia, aj v prípade zrážky auta a chodca.
- Riešenie parkovania
Návrh by mal obsahovať riešenie krátkodobého státia áut na ulici, s parkovacou politikou v prospech jej obyvateľov a obyvateliek. Na vytvorenie takéhoto parkovania sa odporúča úsek medzi Obuvníckou a Gumárenskou ulicou.
- Pohyb peších a miesta stretávania
Miestni si ulicu spájajú najmä s vrúcnou susedskou atmosférou v minulosti. Stretávanie môže byť povzbudené napríklad na križovatke Moyzesovej a Kukučínovej ulice. V miestach, kde je to možné, je vhodné vytváranie rozšírených chodníkových plôch.
- Zapojenie modro-zelenej infraštruktúry
Zelený pás je odporúčaný na severnej strane ulice, kde sa nenachádzajú križovatky. Stromy sa dajú umiestniť do chodníkovej plochy alebo do zeleného ostrovčeka. V obidvoch prípadoch sa odporúča zavedenie prekoreniteľných buniek, ktoré roznesú záťaž spôsobenú dopravou a spevneným povrchom.
Čo chceme?
Dotazník svojimi otázkami cielil aj na predstavy ľudí o budúcnosti ulice. „Pás stromov je voľbou pre viac ako 70 % ľudí – bez ohľadu na to, či bývajú priamo na ulici, alebo sú z iného miesta v Partizánskom. Pri ľuďoch bývajúcich priamo na ulici je pás stromov voľbou dokonca až v 84 % odpovedí,“ uvádzajú odborníčky s konštatovaním, že pre plnohodnotné susedské pobývanie chýbajú lavičky, či tienisté miesta, kde by sa podporil spoločenský život miestnych.
Výsledkom analýzy sú dva scenáre, ako by sa mohla ulica zmeniť. Prvým je jednosmerná premávka a zníženie rýchlosti na 30 km/h. Tým, že sa cesta zúži a rýchlosť sa zníži, by mohli cyklisti využívať na jazdu vozovku, a to v oboch smeroch, prípadne sa môže vytvoriť pás pre cyklistov.
V prípade, že by premávka zostala obojsmerná, odborníci navrhujú taktiež zníženie rýchlosti na 30 km/h, chodníky široké dva metre a tam, kde to šírka cesty dovoľuje aj odstavné státie. Oba jazdné pruhy by sa zúžili na celkovú šírku šesť metrov, čím sa prirodzene spomalí doprava. Cyklisti by v tom prípade využívali cestu.
Zdroj a grafika: OZ Spolka, titulná foto: mm
![](https://novinytempo.sk/wp-content/uploads/2019/05/banner_sidebar_ex1.png")