Žiakom chýbajú základné čitateľské zručnosti: Ako je to v Partizánskom?

Rezort školstva a Národný inštitút vzdelávania a mládeže zverejnili výsledky medzinárodného testovania PISA 2022. Žiaci na Slovensku sa zhoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach.

Štúdia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) PISA zisťuje výsledky vzdelávania z pohľadu požiadaviek trhu práce a sústreďuje sa na žiakov v posledných rokoch povinnej školskej dochádzky. Testovania sa zúčastnili len vybrané školy. Na reprezentatívnej vzorke 15-ročných žiakov na všetkých druhoch škôl sa sledovala úroveň ich vedomostí a zručností z matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti.

Súčasný minister školstva Tomáš Drucker označil výsledky za národnú tragédiu. Upozornil, že čitateľská gramotnosť slovenských žiakov je pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Výkon je porovnateľný s výkonom  Čile, Malty a Srbska.

V rizikovej skupine sa nachádza vyše 35 percent žiakov, to znamená že nedisponujú ani základnými čitateľskými zručnosťami, ktorých nadobudnutie je nevyhnutné pre ďalšie vzdelávanie. „Dôvodom zlých výsledkov môže byť aj pandémia, ktorá spôsobila veľký výpadok vo vedomostiach. Veľmi dlho trvalo, kým sa žiaci opäť vrátili do režimu, že ráno musia vstať, učiť sa, že majú nejaké povinnosti, domáce úlohy. Následky sú citeľné,“ ozrejmil riaditeľ ZŠ Radovana Kaufmana Benjamín Horváth s tým, že majú aj veľa detí s psychickými problémami.

Prvý stupeň to až tak nepostihlo, keďže chodili do školy viac. Žiaci na druhom stupni však boli doma omnoho dlhšie. Návrat do školy pre mnohých predstavoval problém. „Nechcem, aby to znelo ako výhovorka. Určite sa dá lepšie učiť. Učitelia aj žiaci by sa mohli viac snažiť. Ale napríklad, keď vedia, že test pre nich nie je dôležitý, neberú to až tak vážne. Pokiaľ to nemá vplyv na ich ďalšie hodnotenie v škole,“ priblížil riaditeľ.

Výsledky podľa neho nevrhajú dobré svetlo na základné školy a tiež vyučujúcich matematiky a slovenského jazyka, ktorí sú za nich v podstate zodpovední. „Čo sa týka čitateľskej gramotnosti, u nás sa veľmi veľa priestoru venuje pravopisu. Od druhého ročníka sa deti učia tvrdé, mäkké i, čiarky, dĺžne, mäkčene. Na čítanie s porozumením zostáva málo priestoru. Niekedy sme radi, že text vôbec prečítajú. Ďalšia vec je, či tomu aj rozumejú. Dostanú zopár otázok a zistíme, že vôbec nechápu, o čo v texte ide,“ zdôraznil Benjamín Horváth.

Čitateľská gramotnosť už v škôlkach

Je to však individuálne, niektorí žiaci sú dobrí v matematike, fyzike, chémii. Iným zase idú lepšie humanitné vedy. Podľa riaditeľky ZŠ vo Veľkých Bieliciach Evy Gvotovej si to vyžaduje systémovú zmenu. „Medzi predmetmi nie je nadväznosť. Niektoré veci sa učia dvakrát. Hlavný problém vidím aj v nástrahách, ktorým sú deti vystavované. Keďže veľkú pozornosť venujú počítačom či mobilom, nesústredia sa na to, na čo by sa mali,“ podotkla riaditeľka. V škole to síce majú zakázané, ale v domácom prostredí to niekedy neustriehnu ani samotní rodičia.

Na čitateľskú gramotnosť by apelovala už v materských školách. Máloktorý žiak v súčasnosti číta knihy, čo vníma ako problém. „Čo sa týka výsledkov testovania, závisí to aj od toho, ako sú nastavené otázky, či ich žiaci pochopia. Testy na nich pôsobia inak ako slovná odpoveď. Veľkú úlohu tiež zohráva stres, nemusí to byť len o nevedomosti. Navyše porovnávať Slovensko s celým svetom je náročné,“ ozrejmila Eva Gvotová. Problém je aj s nedostatkom pedagógov. V ZŠ vo Veľkých Bieliciach chýbajú fyzikár aj informatik. „Tým pádom sa učí nekvalifikovane a o túto profesiu sa zaujímajú väčšinou len nadšenci, pretože učitelia získajú prácu v inom odbore, ktorý je lepšie platený. U nás na škole učí fyziku aj informatiku matematik,“ dodala riaditeľka.

Zdroj: TS MŠ SR, foto: ilustračné freepik